Dialogické útvary bežnej komunikácie delíme na:
- 1. Ústne
- osobný rozhovor,
- telefonický rozhovor,
- videohovor,
- debata,
- diskusia,
- hádka,
- polemika.
- 2. Písané
- čet/chat,
- diskusia na internete/v tlači.
Dialogické jazykové prejavy bežnej komunikácie
Osobný rozhovor
Počas rozhovoru dochádza ku komunikačnej interakcii, hovoriaci si vymieňajú informácie, na základe ktorých si vytvárajú určité mienky, predstavy. Komunikanti na seba vzájomne pôsobia, ovplyvňujú sa (buď intencionálne alebo neuvedomene). Pri zámernom pôsobení (napr. pri snahe presvedčiť niekoho o pravdivosti určitého tvrdenia) volí komunikant správny výber slov a rečový prejav, snaží sa pôsobiť čo najdôverihodnejší.
Základnou funkciou rozhovoru je dorozumievanie sa. V niektorých situáciach sa však mení charakter a rovnako aj účel komunikácie. Príkladom môže byť udržiavanie konverzácie, aby sme sa vyhli nepríjemnému „bolestnému“ tichu, prekonanie bariéry pri zoznamovaní sa. Takýto typ komunikácie sa nazýva spoločenský dialóg. Počas takejto konverzácie sa riadime etiketou – dodržiavame pravidlá spoločenského správania a spoločenských zvykov. Spoločenský dialóg je častý na spoločenských podujatiach alebo pracovných stretnutiach.
Každá komunikačná interakcia v kultivovanej spoločnosti by mala prebiehať v rámci zdvorilostných zásad. Forma komunikácie a postoj hovoriacich sa mení v závislosti od komunikačnej situácie. Iným spôsobom prebieha rozhovor dvoch spolužiakov ako rozhovor spolužiaka so staršou osobou, napríklad s dôchodcom. V dialógu mladšej osoby so staršou sa výraznejšie dodržiavajú zdvorilostné pravidlá (napr. vykanie, pokojný tón, intonácia), odlišný je charakter celého rozhovoru, jeho obsah, výber témy, otázok.
Zásady spoločenskej komunikácie
- vyhýbame sa príliš osobným témam a nekladieme osobné otázky
- nevyslovujeme našu nespokojnosť, nespomíname naše súkromné problémy (problémy v rodine, v partnerskom vzťahu ap.)
- snažíme sa zachovať neutrálne stanovisko, využívame primerané komunikačné prostriedky
- neprezentujeme vyhranené názory a neobjektívne postoje
- vyhýbame sa kontroverzným a citlivým témam, a rovnako aj zložitým alebo rozsiahlym problematikám
Telefonický rozhovor
Telefón sa stal absolútne nevyhnutnou súčasťou našich životov, stal sa vecou, bez ktorej nevyjdeme ani na ulicu. Komunikácia prostredníctvom telefonického hovoru umožnila byť v kontakte s ľuďmi prakticky na akúkoľvek vzdialenosť, aj keď sú prakticky kdekoľvek na svete. Je to typ komunikačného kanála, ktorý sa využíva v súkromnej, neoficiálnej, polooficálnej, ale aj oficiálnej komunikácii.
Videohovor je druh multimediálnej komunikácie, pri ktorej sa súčasne prenáša zvuk aj obraz. Hovoriaci preto môžu využívať neverbálne jazykové prostriedky, napr. mimika, gestikulácia a do istej miery aj proxemika.
Ako správne telefonovať
Telefonický hovor je špecifickým druhom komunikácie, ktorý by sa mal riadiť určitými pravidlami, a to:
1. Volajúci sa na začiatku hovoru pozdraví. Ak ide o oficiálnu alebo polooficiálnu komunikáciu (napr. telefonát do banky, do školy) je vhodné predstaviť sa a povedať, kto volá. V prípade, že ide o súkromný telefonát a volajúci majú blízky vzťah, dobre sa poznajú, predstavenie sa nie je nevyhnutné. Osoba, ktorej telefón zvoní, by ho mala dvíhať s pozdravom alebo so slovom Prosím?
2. Vety typu Haló! Čo je? Kto je? sú nevhodné a nemali by sa používať.
3. Hovoríme jasne, zreteľne a podľa situácie volíme intenzitu hlasu. Napríklad, ak sme niekde v reštaurácii alebo cestujeme vo vlaku, nemali by sme rozprávať príliš nahlas, aby sme nerušili ostatných.
4. Do telefónu by sme nemali hovoriť citlivé informácie, rôzne chúlostivé problémy, vo všeobecnosti veci, ktoré nechceme, aby sa dozvedel niekto iný.
5. Dĺžka hovoru závisí od viacerých faktorov (napr. ak je niekto zaneprázdnený, nemá veľa času na rozhovor), no väčšinou ju určuje ten, kto volá. Pred ukončením hovoru sa používajú rôzne frázy typu: som rád, že si zavolal; teším sa, že som ťa mohol počuť…
6. Rozhovor ukončujeme pozdravom.
Nie každý telefonát končí rozhovorom, v niektorých prípadoch sa stáva, že sa nedovoláme adresátovi a ponúkne sa nám odkazová schránka. Volajúci by túto možnosť mal brať do úvahy a mal by byť adekvátne pripravený:
1. V prípade, že ide o oficiálnu komunikáciu začíname pozdravom a predstavíme sa.
2. Následne podáme informáciu, ktorá by mala byť vopred premyslená a pripravená. Keďže nejde o interaktívnu komunikáciu, ten, komu voláme, sa nás nemôže dodatočne spýtať na veci, ktorým nerozumie. Preto hovoríme pomaly, priamo, zreteľne a jasne.
3. Ak nás odkazovač prekvapí a my nie sme pripravený, chvíľu počkáme, premyslíme si našu informáciu a začneme hovoriť.
4. Ak čakáme spätnú odpoveď a nemáme s osobou bližší vzťah, môže sa stať, že nemá na nás kontakt. Z tohto dôvodu, pred záverom odkazu nadiktujeme naše telefónne číslo, poprípade uvedieme iné kontaktné informácie.
5. Odkaz ukončíme poďakovaním a pozdravom.
Četovanie
Četovanie (z angl. chat – hovoriť, rozprávať; rozprávanie) je vedenie rozhovoru v reálnom čase, veľmi podobné telefonickému hovoru alebo videohovoru. Uskutočňuje sa však najmä písomnou formou, pričom umožňuje komunikáciu dvoch alebo viacerých osôb. Využívajú sa aj prvky neverbálnej komunikácie, ktoré majú podobu rôznych emotikonov, znakov alebo iných grafických symbolov. Okrem textových správ si môžu komunikanti posielať aj obrázky, fotografie, videá alebo hlasové správy.
Četovanie je charakteristické veľmi krátkymi replikami. Dlhšie súvetia obyčajne nie sú odosielané v celku, ale každá veta osobitne, čo môže pôsobiť chaoticky. Správa často pozostáva len z jedného znaku alebo emotikonu, ktorý vyjadruje pocit, názor, súhlas, nesúhlas ap.
Frekventované je používanie akronymov – skratky zložené zo začiatočných písmen alebo slabík vo výraze alebo vete. Napr. ASAP = as soon as possible = hneď ako to bude možné; EOD = end of discussion = koniec diskusie.
V internetovej komunikácii sú zaužívané akronymy používajúce sa výlučne len v četoch, ale aj také, ktoré sa používajú aj v e-mailoch.
Poznámka. Vo výkladovom slovníku: Slovník súčasného slovenského jazyka, zväzok A – G (2006) sú uvedené oba varianty: četovať aj chatovať.
Diskusné fórum
Diskusné fórum predstavuje otvorenú internetovú diskusiu, kde môže každý prispievať, reagovať, vyjadrovať svoje názory, skúsenosti, rady o určitej téme/otázke. Čítať diskusné fórum môže každý s prístupom na internet, no na to, aby sme sa mohli zapájať do diskusie, vyžadujú niektoré stránky povinnú registráciu. Na rozdiel od četu, komunikácia v diskusiách nezvykne prebiehať v reálnom čase a zatiaľ čo v chate môžete písať prakticky čokoľvek, diskusné fóra sú často kontrolované. Každý diskutujúci musí rešpektovať isté pravidlá, ktoré určuje prevádzkovateľ diskusného fóra. V prípade, že dôjde k porušeniu pravidiel (napr. používaním hanlivých a expresívnych výrazov), môže dôjsť k zablokovaniu vášho účtu a vy prídete o možnosť prispievať do diskusie.
Napriek neformálnosti internetovej komunikácie, ak sa staneme súčasťou četu alebo diskusie, je vhodné dodržiavať spoločenskú normu. Mali by sme sa vyjadrovať slušným spôsobom, byť zdvorilý a rešpektovať názory druhých, aj keď s nimi nesúhlasíme.
Technologický rozvoj výrazným spôsobom ovplyvňuje a pozmeňuje komunikáciu. Pri internetových rozhovoroch nejde o priamu komunikáciu, osoby nie sú v osobnom kontakte, no dokážu na seba prakticky okamžite reagovať, vyjadriť svoj názor, súhlas alebo nesúhlas. Je to osobitná komunikačná sféra, v ktorej nájdeme všetky typy jazykových prostriedkov, rozličné spisovné i nespisovné výrazy alebo spoločenský žargón.
Dochádza k narušeniu hraníc medzi verejnosťou a súkromnosťou, oficiálnosťou a neoficiálnosťou. V rozličných četoch alebo diskusných fórach ľudia môžu vystupovať anonymne, používajú jazyk, ktorým by pri bežnom osobnom stretnutí nehovorili.
Napr. v diskusných fórach sa ľudia nemusia poznať, no napriek tomu využívajú rôzne slangové a hovorové slová, nespisovné i expresívne výrazy.
Prístup na internet nielenže ovplyvňuje komunikáciu, ale aj výrazne vplýva na lexikálnu rovinu jazyka. V dôsledku používania internetu vzniklo veľké množstvo nových slov, preberaním cudzojazyčných výrazov. Tieto výrazy ostávajú nezmenené alebo sa im vytvorí slovenský ekvivalent, prípadne sa môžu používať oba varianty (príp. viac variantov), napr. slovo e-mail (elektronická pošta) je z hľadiska pravopisu možné používať v podobách e-mail, mail alebo mejl.
Debata, diskusia, hádka
Debata je v bežnej komunikácii charakterizovaná ako obyčajný rozhovor na určitú tému alebo viacero tém. Môže prebiehať medzi priateľmi, v rodine, na pracovisku, ale aj medzi neznámymi ľuďmi.
V súčasnosti však tento termín označuje formálnu výmenu názorov o spornej téme, z pravidla na vyššej úrovni. V debate zohráva fundamentálnu úlohu argumentácia. Je to logické, racionálne odvôvodňovanie a objasňovanie postojov, názorov alebo určitých tvrdení. Najčastejšie argumentujeme, keď chceme niekoho presvedčiť alebo niečo dokázať. Ak má niekto iný názor, nesúhlasí s nami, uvedie protiargument.
Debata prebieha napríklad pri rokovaní v parlamente.
Diskusiajesúhrn všetkých diskusných príspevkov o určitej téme. Cieľom diskusie je zhromaždiť argumenty, rozobrať určitú tému a dospieť k racionálnemu stanovisku. Diskusia obyčajne neprebieha voľne, ale je riadená moderátorom. Takáto diskusia prebieha najmä v administratívnej sfére. Môže mať charakter priamej komunikácii alebo prebieha vo virtuálnom prostredí. Rozhovor v bežnej konverzácii obsahujúci prvky diskusie sa nazýva diskusný rozhovor. Jednotliví účastníci si v ňom vymieňajú názory na tú istú tému.
Hádka je prudká výmena názorov, ku ktorej dochádza, keď komunikanti v rozhovore zlyhali a nezvládli ho ľudsky ani psychicky. Hádku môže vyvolať prakticky čokoľvek. Môže to byť rozdielny názor dvoch ľudí, alebo ak jeden druhého nepochopí, prípadne ak účastníka komunikácie niečo nahnevá a pod. Pri hádke sa každý snaží presvedčiť toho druhého o svojej pravde, o svojom názore. Môže prerásť až v agresivitu sprevádzanú krikom a expresívnymi výrazmi (napr. pejoratívami). Ak nebudeme podliehať emóciám, nemusí byť hádka len na škodu, ale môže byť aj konštruktívna.
Všeobecne však platí, že vzdelaní ľudia by sa nemali hádať.
Odborný, politický alebo umelecký spor sa nazýva polemika. Je to konflikt medzi účastníkmi, ktorí obhajujú svoje rozdielne názory, postoje, stanoviská, a to ostrým, dôrazným spôsobom. Vyhýbajú sa však slovným útokom, ohováraniu a osočovaniu. Polemiky sa môžu viesť ústne aj písomne, pričom sa nepredpokladá, že účastníci dospejú k názorovej zhode. Aj bežný súkromný rozhovor môže mať charakter polemiky.
V komunikácii rozlišujeme kompromis a konsenzus.
Kompromis je dohoda na základe vzájomných ústupkov. Konsenzus je názorová zhoda, rozhodnutie, s ktorým súhlasia všetci zúčastnení. Je to súhlasné stanovisko k závažnejšiemu problému.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Slovenčina | Štylistika
