Dôležitou súčasťou lexikálnej roviny jazyka je lexikálna sémantika. Sémantika je náuka o lexikálnom význame jazykových jednotiek (slov, slovných spojení, viet atď.) a zmene ich významu. Sémantika sa sústreďuje na vzťahy medzi jazykovými jednotkami.
Javy, ktoré sémantika skúma sú:
- polysémia – viacvýznamovosť, viacvýznamové slová,
- homonymia – rovnozvučnosť, slová, ktoré rovnako znejú, ale majú rozdielny význam,
- synonymia – významová rovnoznačnosť, slová s podobným významom,
- antonymia – významová protikladnosť, slová s opačným významom.
Polysémia – viacvýznamovosť
Polysémia, viacvýznamovosť (z gr. poly – mnoho, z gr. semaino – označujem) je lingvistický jav, pri ktorom má jedno jedno slovo viacero významov (aspoň 2), ktoré vznikajú na základe určitej obsahovej podobnosti. Viacvýznamové slovo má základný a odvodený význam. Odvodené významy nevznikajú náhodne, vždy je medzi nimi a základným významom určitá súvislosť.
Nový význam vzniká prenesením lexikálneho významu, a to:
1. Prenesením lexikálneho významu na spôsob metafory – na základe vonkajšej podobnosti niektorých znakov, vlastností alebo funkcií:
- na základe určitej podoby,
- napr. 1. zuby v ústnej dutine, 2. zuby píly, zuby na kotúči
- na základe podobnej funkcie predmetu,
- napr. 1. kĺb – ohybný spoj dvoch alebo viacerých kostí 2. homokinetický kĺb (súčiastka)
- na základe charakterových vlastností,
- napr. 1. zmija – zviera, jedovatý had, 2. zmija – zlý človek.
2. Prenesením lexikálneho významu na spôsob metonymie – na základe vnútornej vecnej alebo logickej súvislosti , napr.:
- 1. hlava – časť tela, sídlo rozumu 2. hlava spoločnosti, človek riadiaci danú organizáciu
- 1. čaj – sušené mladé lístky a puky čajovníka 2. čaj – horúci nápoj, odvar z kvetov, plodov, listov…
Jednotlivé významy slov sú zachytené vo výkladových slovníkoch. Jedným z najpoužívanejších výkladových slovníkov je Krátky slovník slovenského jazyka(KSSJ), ktorý obsahuje viac ako 60 000 slov. Druhou alternatívou je Slovník súčasného slovenského jazyka. Ten bude pozostávať z viacerých zväzkov, ktoré budú obsahovať spolu viac ako 220 tisíc slov. Dodnes vyšli štyri zväzky, prvý (A – G), druhý (H – L),tretí (M – N) a štvrtý (O – P).
Vo výkladových slovníkoch sa základný význam slova označuje číslicou 1. Ak má slovo viac základných významov označujú sa číslicami podľa postupnosti (2.; 3.; 4…). Odvodené významy sa uvádzajú za hlavným významom a číslicou sa neoznačujú. Výber správneho významu závisí od kontextu vety, situácie, v akej je slovo použité ap.
Homonymia – rovnozvučnosť
Homonymia – rovnozvučnosť (z gr. homos – rovnaký, z gr. onoma – meno) je lingvistický jav, pri ktorom majú dve slová rovnakú formu – rovnako znejú, ale významovo sú úplne odlišné. Takéto slová sa nazývajú homonymá. Jednotlivé homonymá môžu patriť do rozličných slovných druhov a nemusí byť medzi nimi žiadna súvislosť, ich rovnozvučnosť je náhodná, (napr. koruna1 – koruna stromu, koruna2 – platidlo);
Pri homonymách nerozlišujeme základný a odvodený význam, pretože ide o dve rovnocenné slová.
Homonymá rozdeľujeme na:
- homogramy/lexikálne homonymá – pravé homonymá, napr. stopky – zariadenie na meranie času, stopky – stopky na ovocí.
- homofóny – nepravé homonymá – zhoda je len v hovorenej forme, napr. dobyť a dobiť, pysk a pisk.
- homomorfy – zhoda nastáva iba v niektorých morfologických tvaroch, napr. váha – podstatné meno, váha – sloveso v 3. os. sg.
Výskyt polysémie a homonymie do značnej miery ovplyvňuje dĺžka slov v jazyku, pričom platí, že čím je priemerná dĺžka slov kratšia, tým je homonymia frekventovanejšia. Príkladom je napríklad anglický jazyk, ktorý obsahuje veľké množstvo krátkych slov, ktoré majú mnoho významov.
Vo výkladových slovníkoch sa homonymá uvádzajú ako dve samostatné heslá označujúce sa horným indexom. V roku 2005 vyšiel Homonymický slovník od autorky M. Ivanovej-Šalingovej, ktorý bol prvým slovenským homonymickým slovníkom.
Pozor! Polysémia nie je homonymia. Medzi polysémiou a homonymiou je veľmi tenká hranica, ktorá je často nejednoznačná.
Polysémia – slovo má základný význam a odvodený význam, medzi významami existuje určitá súvislosť, napr. nos – orgán čuchu, ktorý má tvar výčnelku; nos lietadla, nos lode – takisto vyčnievajúca časť.
Homonymia – rovnozvučnosť je náhodná, medzi jednotlivými významami nevidíme súvislosť, napr. strana – plocha nejakého predmetu, strana – politická organizácia.
Synonymia – rovnoznačnosť
Synonymia – rovnoznačnosť (z gr. syn – spolu + onoma – meno) je lingvistický jav, keď existuje viacero rozličných slov alebo pomenovaní s rovnakým alebo veľmi blízkym významom. Slová, ktoré majú rozličnú formu, ale rovnaký, prípadne veľmi podobný význam sa nazývajú synonymá. Napríklad zlý, nedobrý, nečestný, bezcharakterný.
- Slová, ktoré majú absolútnu zhodu vo význame, sa nazývajú absolútne synonymá, napr. bežať – utekať, málo – trochu.
- Slová s podobným významom sa nazývajú čiastočné synonymá, napr. starý – opotrebovaný, vysoký – úctyhodný.
- Synonymá tvoriace pár sa označujú ako synonymická dvojica (napr. príslušník – člen).
Skupina zložená z troch alebo viacerých synoným sa označuje ako synonymická rada. V takejto skupine nie sú jednotlivé synonymá rovnocenné. Rada obsahuje tzv. dominantu – dominantné slovo, ktoré je väčšinou štylisticky neutrálne a najviac používané, napr:
priehľadný – priesvitný – priezračný – jasný – zjavný
zviera – zver – dravec – šelma – beštia
Pri vyhľadávaní synoným nám pomôže Synonymický slovník slovenčiny. Výber vhodného synonyma závisí od viacerých faktorov, napr. kto je prijímateľ našej správy (dospelý, dieťa, vedec), aký je autorský úmysel atď., napr.
- Pri komunikácii s dieťaťom sa využívajú deminutíva (zdrobneniny), napr. papaj polievočku namiesto jedz polievku.
- Pri hádke za účelom naznačiť svoju zlosť, napr. vypadni, zmizni namiesto choď preč.
- Použitie frazeologizmov s cieľom citového zapôsobenia, napr. Roní krokodílie slzy, namiesto predstiera úprimný plač.
Pri používaní synoným musíme prihliadať aj na štylistickú príslušnosť slova a vecný význam, napr. hovorové slová (matematika – matika, auto – autiak), odborné výrazy (zámer – intencia, jazykoveda – lingvistika), knižné slová (pekný – spanilý, spočívať – tkvieť)…
Synonymá umožňujú vyjadriť myšlienky autora rozličnými slovami. Ten si vyberá z jednotlivých synoným na základe svojho úmyslu, zámeru a uváženia. Synonymá zabraňujú výskytu rovnakých, opakujúcich sa slov, ktoré by v texte mohli pôsobiť rušivo. Všeobecne platí, že synonymia, homonymia, ale rovnako aj polysémia je rozšírená najmä v hovorovom, publicistickom a umeleckom štýle. Prítomnosť rôznych viacvýznamových slov, citovo zafarbených slov, metafor ozvláštňuje text, robí ho pútavým, dynamickým.
Útvary s veľmi nízkym stupňom polysémie, homonymie a synonymie nájdeme v odborných, vedeckých a administratívnych textoch, v ktorých sa používa stručné, presné, jednoznačné a stereotypné vyjadrovanie.
Antonymia
Antonymia (z gr. anti – proti + onoma – meno) je lingvistický jav, pri ktorom majú dve slová protikladný/opačný lexikálny význam. Takéto slova sa nazývajú antonymá alebo opozitá. Patria vždy do toho istého slovného druhu.
Niektorí teoretici rozlišujú antonymá a opozitá, takýmto spôsobom:
- Antonymá – protirečivé slová, múdry (+) – hlúpy (+), dokážeme ich charakterizovať kladne alebo záporne.
- Opozitá – vnútri – vonku, charakteristika kladom a záporom nie je možná.
Antonymá sa môžu odlišovať úplne, napr. vysoký – nízky, teplý – studený, sever – juh, alebo dochádza iba k čiastočnej zmene ich formy, napr. prítomný – neprítomný, hľadať – nehľadať, jesť – nejesť.
Dvojice protirečivých slov, ktoré často stoja pri sebe, dopĺňajú sa, označujú dve krajnosti javu označujeme ako antonymné dvojice, napr. živý – mŕtvy, chlapec – dievča, hovoriť – mlčať.
Antonymia sa využívajú najmä v umeleckom a publicistickom štýle. Štylistická figúra využívajúca protikladný alebo protirečivý význam slov sa nazýva oxymoron(z gr. oxys – kyslý, ostrý + moros – bláznivý). Obyčajne sa skladá z dvoch vzájomne sa vylučujúcich slov, väčšinou podstatného mena a prídavného mena. Napríklad: strašne dobré (buď to je strašné, alebo dobré), živý mŕtvy (buď je živý, alebo mŕtvy), tichý krik (buď rozpráva po tichu, alebo kričí).
Paronymia
Paronymia (z gr. para – vedľa + onoma – meno) je jav, pri ktorom sa v blízkosti seba ocitnú slová, ktoré sú graficky alebo zvukovo podobné (nie však totožné), no významovo odlišné, napr. gramatický – dramatický. Paronymá sa označujú aj ako súzvučné slová. Ich použitie v jazykovom prejave je väčšinou náhodné, no v niektorých prípadoch sa používajú zámerne za účelom ozvláštnenia textu.V úradnej komunikácii a v odborných textoch by sa nemali používať.
Pri práci s paronymami nám v praxi poslúži Paronymický slovník.
Ich zámerne požitie nájdeme najmä v umeleckom štýle, v ktorom sa využíva napr. paronomázia. Paronomázia je zvuková štylistická figúra, ktorá spočíva v nahromadení niekoľkých slov s rovnakým slovným základom, umiestnených v tesnom susedstve alebo v niekoľkých veršoch.
Napr. … slávme slávne slávu Slávov slávnych – J. Kollar
Valivý vietor vetrom poháňal veterný mlyn.
Kalambúr
Kalambúr (z franc. calembour – slovná hra) je slovná hračka založená na hláskovej alebo zvukovej podobnosti, alebo totožnosti významovo rozdielnych pomenovaní. Táto štylistická figúra môže využívať polysémiu, homonymiu i paronýmiu. Napr.
Vstane v stane
Súdy nie sú sudy
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Lexikológia
