Dielo: Malý princ
Autor: Antoine de Saint-Exupéry (1900 – 1944)
Francúzsky spisovateľ, letec, často označovaný aj ako filozof. Narodil sa v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži, neskôr pracoval ako letec. Lietal na diaľkových tratiach, počas 2. svetovej vojny bol vojnový pilot. Zahynul počas prieskumného letu v roku 1944, pravdepodobne bol zostrelený.
Z tvorby: Malý princ; Zem ľudí; Citadela.
Útvar: filozofická rozprávka „pre dospelých“ (pôvodne bolo dielo zamýšľané ako detská literatúra; niektoré zdroje označujú tento alegorický príbeh ako román)
Charakteristika a štruktúra diela
Filozofická rozprávka, ktorú môžeme čítať na detskej úrovni ako epický príbeh o malom princovi, ktorý rozpráva letec deťom s odstupom šiestich rokov alebo na filozofickej úrovni ako dielo o zmysle života, o poznaní sveta, človeka, o hľadaní pravdy.
Autor sa podobnými otázkami zaoberal aj v iných prácach, napr. Zem ľudí alebo Citadela. Neraz sa presvedčil o tom, že veriť iba rozumu nestačí. Prostredníctvom zmyslov a rozumu nedokážeme vidieť všetko. Veril, že pravú podstatu vidíme cez srdce: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“
Očami malého princa dostáva krása nový rozmer – najkrajšie je to, čo najmenej vidíme. Človek si sadne v púšti na presyp a nič nevidí, nič nepočuje, no predsa čosi v tichu žiari. Na púšti je najkrajšie to, že niekde v nej je ukrytá studňa. Pre unaveného človeka bez vody je veľmi ťažké hľadať studňu v púšti, no aj tak sa musí vydať na cestu.
Autor sa zaoberá motívom samoty – osamelý a smutný bol nielen malý princ, ale aj samotný autor. Malý princ žil samotársky, nemal nikoho, veľmi túžil po tom, aby si našiel priateľov. Osamelý človek nemôže byť nikdy naozaj šťastný. Pravé šťastie totiž dokážeme nájsť len v blízkosti iného človeka, v blízkosti priateľa. Autor poukázal na hodnotu priateľstva, na jeho cenu a silu. Autor má priateľa (L. Wertha) a práve jemu túto knihu venoval.
Malý princ postretával na svojej ceste niekoľko dospelých. Žili osamote, bez vzťahov, zabudli na putá a zvyklosti, nepozerali sa na túžby svojho srdca, akoby prestali byť ľuďmi. Dospelí mu pripadali veľmi, veľmi čudní a smiešni.
Dospelí sa veľmi ponáhľajú, nevedia však, čo hľadajú, nikdy nie sú spokojní tam, kde sa nachádzajú. Môžu mať v záhrade päťtisíc ruží, ale nebudú šťastní, pretože žijú vo svete, ktorý je len súhrnom anonymných vecí. V skutočnosti však nepotrebujú takú veľkú záhradu. To, čo hľadajú by sa dalo nájsť aj v jedinej ruži.
Malý princ neskôr pochopí, čo znamená „skrotiť“ si niekoho. Ruža, ktorej venoval svoj čas, námahu a cit, sa tým stala jedinečnou, aj keď si spočiatku myslel, že je rovnaká ako tie ostatné. Aj tá voda, ktorú objavili v studni, nebola len obyčajnou vodou. Tá voda sa zrodila z chôdze a námahy rúk.
Filozofická rozprávka Malý princ sa stala jedným z najznámejších diel francúzskej literatúry a jedným z najslávnejších rozprávkových príbehov na svete. Patrí medzi 50 najpredávanejších kníh.
Kompozícia
Dielo sa skladá:
- Z dedikácie (poznámka. dedikácia – autorské venovanie, venovací text). Autor venoval dielo svojmu najlepšiemu priateľovi Léonovi Werthovi, ktorý dokázal pochopiť všetko, dokonca aj knihy pre deti.
- Z 27 kapitol označených číslicou.
- Zo záveru – obsahuje text s priloženou kresbou saharskej krajiny. Na kresbe je zobrazené miesto, kde sa malý princ na Zemi objavil a potom zmizol.
V diele sa nachádzajú vlastné kresby autora – ilustrácie priamo súvisiace z textom. Bez nich by úplné pochopenie textu nebolo možné (napr. obrázok hada, ktorý zhltol slona – dospelí túto kresbu považovali za klobúk).
Dej a obsah
1.
Autor si spomenul, ako v šiestich rokoch videl obrázok, na ktorom veľhad kráľovský prehltol akéhosi dravca. Preto nakreslil veľhada, ako trávi slona.
Dospelí tomuto obrázku neporozumeli, mysleli si, že ide o klobúk aj napriek tomu, že na druhom obrázku nakreslil priesvitného hada, kde bolo vidieť slona v jeho vnútornostiach.
Poradili mu, aby prestal kresliť, a tak si vybral iné povolanie. Stal sa pilotom a postretával mnoho vážnych ľudí.
2.
Žil samotárskym životom, nemal nikoho, s kým by sa pozhováral, až do čias, keď mal poruchu motora a havaroval na saharskej púšti. Bol opustený, osamelý, tisíce kilometrov od obývaného kraja a zrazu začul hlas malého princa, ktorý žiadal, aby mu nakreslil ovečku. Musel ju prekresľovať niekoľkokrát, až nakreslil debničku a povedal, že v nej sa nachádza ovečka. Malý princ bol spokojný, bola presne taká, akú si predstavoval.
3.
Trvalo dlho, kým pochopil, odkiaľ prišiel Malý princ, pretože mu nechcel odpovedať na otázky. Zistil však, že pochádza z inej planéty, z planéty, ktorá nie je väčšia ako dom.
4.
Pilot sa snaží opísať malého princa, prerozprávať svoje spomienky z pred šiestich rokov, keď sa s ním stretol. Nechcel naňho zabudnúť, pretože zabudnúť na priateľa je smutné.
5.
Malého princa sa zmocnia pochybnosti, pýta sa, či ovečky obhrýzajú aj baobaby. Musí ich pravidelne vytrhávať, inak by roztrhali jeho planétu na kusy.
6.
Malý princ bol na svojej planéte úplne sám. Často bol veľmi smutný. Vtedy pozoroval západ slnka. V jeden deň videl zapadať slnko až štyridsaťtri ráz za sebou. Na jeho malej planéte totiž stačilo potiahnuť stoličku na niekoľko krokov a díval sa znovu na zapadajúce slnko.
7.
Piaty deň prezradil pilotovi, že má kvetinu, o ktorú sa veľmi strachuje. Bojí sa, že mu ju ovečka zožerie, a preto pilot jeho ovečke nakreslí náhubok.
8.
Spočiatku si myslel, že je to len ďalší baobab, no kríček prestal rásť a vykľula sa z neho ruža. Malý princ sa o ňu staral, obskakoval ju, musel ju zakrývať zástenou, lebo bola citlivá na prievan.
9.
Pred odchodom sa postaral o svoju planétu. Vymietol všetky sopky, vytrhal posledné výhonky baobabov, posledný raz polial kvetinu a povedal jej zbohom.
10.
Žil v oblasti asteroidov. Tie sa rozhodol navštíviť ako prvé, hľadal tam zamestnanie a poučenie. Na prvom prebýval kráľ. Po rozhovore s kráľom odišiel so slovami: „Dospelí sú veľmi čudní.“
11.
Na druhej planéte býval márnivec, ktorý chcel, aby ho každý obdivoval. Po tomto stretnutí odchádzal so slovami: „Dospelí sú rozhodne veľmi čudní.“
12.
Na ďalšej planéte býval pijan. Pije preto, lebo sa hanbí. Hanbí sa preto, lebo pije. Táto návšteva bola veľmi krátka a ostal po nej skľúčený. Na odchode si vravel: „Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní.“
13.
Ďalšou zastávkou bola planéta, na ktorej sa nachádzal biznismen. Mal veľmi veľa práce, neustále počítal. Počítal hviezdy, hovoril, že ich vlastní. Opúšťajúc túto planétu, vravel si: „Dospelí sú rozhodne až neuveriteľne čudní.“
14.
Piata planéta bola najmenšia, vošla sa na ňu len pouličná lampa a lampár. Lampár sa neustále zdravil „dobrý deň“ a „dobrý večer,“ a stále zhasínal a zažíhal lampu. Nevedel si oddýchnuť, pretože deň tam trval len jednu minútu a neustále sa musel starať o svetlo. Lampár bol jediný, kto malému princovi nepripadal smiešne, iba s ním by sa vedel spriateliť, no jeho planéta bola primalá pre dvoch.
15.
Šiesta planéta bola desaťkrát väčšia. Býval na nej zemepisec, ktorý o svojej planéte nevedel vôbec nič. Nie je totiž cestovateľom, nechodí, je priveľmi dôležitý na to, aby sa túlal. On len zapisuje, čo sa dozvie od cestovateľov. Poradil malému princovi, aby navštívil planétu Zem, lebo má dobrú povesť.
16.
Zem je siedmou planétou, ktorú navštívil. Pozoroval, ako sa rozsvecujú svetlá na celom svete, považoval to za veľkolepé.
17.
Malý princ dopadol rovno na púšť, kde nebolo nikoho. Prihovoril sa mu však had. Pýtal sa ho, kde sú ľudia, cítil sa na púšti osamelo. Had mu odpovedal, že človek sa cíti osamelo aj medzi ľuďmi. Potom dodal, že ak sa ho niekto dotkne, vráti sa na svoju planétu.
18.
Nezazrel nikoho, no našiel jednu kvetinu. Tá však dlho nestretla človeka, a preto sa s ňou rozlúčil.
19.
Chcel sa s niekým spriateliť, vystúpil na vysoký vrch a zvolal. Nešlo mu do hlavy, prečo ľudia niekoľkokrát zopakujú všetko, čo povie. Myslel si, že nemajú predstavivosť. V skutočnosti bola týmto opakujúcim sa hlasom len ozvena jeho slov.
20.
Po dlhej chôdzi konečne našiel cestu, po ktorej sa vydal. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, ktoré sa podobali na jeho kvetinu. Myslel si, že jeho kvetina je jedinečná, jediná svojho druhu, teraz však našiel päťtisíc rovnakých. Hovoril si, že nemá žiadnu vzácnu kvetinu, má len obyčajnú ružu. Ostal veľmi smutný.
21.
Vtom sa zjavila líška. Prosila ho, aby si ju skrotil, aby si vytvorili puto. Vysvetlila mu, čo znamená skrotiť si niekoho. Povedala mu, aby sa išiel ešte raz pozrieť na ruže a potom mu daruje tajomstvo. Pri pohľade na tých päťtisíc ruží si uvedomil, že jeho kvetina je jediná na svete, že tieto kvetiny sa na ňu vôbec nepodobajú. Pri návrate mu líška prezradila svoje tajomstvo:
„Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“
22.
Malý princ prichádza k výhybkárovi a pýta sa, čo tam robí. Nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z nich, prečo ide jeden vlak jedným smerom a hneď za ním druhý vlak opačným smerom. Kam tí ľudia idú, čo hľadajú? To zaujímalo malého princa.
23.
Stretne obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu. Takýmto spôsobom ušetrí ľuďom päťdesiattri minút za týždeň.
24.
Prešlo osem dní od pilotovej nehody. Počúvajúc príbeh o obchodníkovi, dopíjal poslednú kvapku vody. Malý princ navrhne, aby išli hľadať studňu. Pilot to síce považuje za nezmyselné, no aj tak sa vydajú na cestu. „Púšť robí krásnou to, že niekde skrýva studňu,“ povedal malý princ. Pilot kráčal púšťou s malým princom na rukách a na úsvite objavil studňu.
25.
Po takej dlhej ceste bez pitia táto voda nepredstavovala len obyčajnú živinu. Zrodila sa z veľkej námahy a dlhej chôdze. Bola ako nejaký dar.
Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruži v jedinej záhrade… a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú…
[…]
A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody…
[…]
Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom.
Takto zneli slová malého princa. Žiadal pilota, aby splnil svoj sľub, aby mu nakreslil náhubok pre ovečku. Chce mať svoju ružu v bezpečí. Nasledujúci deň bude výročie pádu malého princa na Zem.
26.
Malý princ sa chystá na svoj odchod. Dohovára sa s hadom, že príde v tú noc na miesto, kde dopadol na Zem. Malý princ sa pýtal, či ma dobrý jed, či ho nenechá dlho trpieť. Pilot si myslel, že mu had ublíži, a preto ho odohnal. Malý princ už dopredu vie, že pilot opravil svoje lietadlo a bude sa môcť vrátiť domov.
Domov sa vracia aj malý princ. Nemôže si však zobrať svoje telo, domov je veľmi ďaleko a telo je veľmi ťažké.
27.
Odvtedy prešlo už šesť rokov. Spomenul si, že k náhubku pre ovečku zabudol nakresliť kožený remienok. Nikdy ho nebude môcť ovečke priviazať. Je teda veľkou záhadou, čo sa stalo na jeho planéte. Či ovečka zožrala ružu, alebo nie…
Záver
Pilot nakreslil miesto, kde sa malý princ zjavil na Zemi a potom aj zmizol. Naliehavo prosí čitateľov, keď budú náhodou tadiaľ prechádzať a príde k nim dieťa so zlatými vlasmi, aby mu rýchlo napísali, že sa vrátil…
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber D. ENIGMA PUBLISHING, 2016. ISBN 978-80-8133-056-8.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Saint-Exupéry, A. de. Malý princ. Bratislava: Mladé letá, 1986.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
