Podraďovacie súvetie

PODRAĎOVACIE SÚVETIE (HYPOTAKTICKÉ)

Podraďovacie súvetie je spojenie dvoch viet, ktoré sú syntakticky a gramaticky nerovnocenné – jedna veta je nadradená (hlavná) a druhá veta je podradená (vedľajšia). Vedľajšia veta bližšie určuje hlavú vetu, dopĺňa jej význam . Vedľajšia veta sa najčastejšie pripája k hlavnej vete podraďovacími spojkami, vzťažnými zámenami alebo spájacím výrazom.

Peter nás informoval, že bude meškať.
HV , VV
Hlavná veta je vždy tá, ktorou sa pýtame – O čom nás informoval Peter?
Vedľajšia veta je vždy tá, ktorou odpovedáme na otázku – O tom, že bude meškať.
Ak si súvetie pretransformujeme na jednoduchú vetu, utvrdíme, ktorá veta je hlavná a ktorá vedľajšia.
Peter nás informoval o svojom omeškaní.

Obsah

Druhy vedľajších viet
Čiarka v podraďovacom súvetí
Zdroje

Druhy vedľajších viet

podmetová,
prísudková,
predmetová,
prívlastková,
príslovková
- miestna,
- časová,
- spôsobová,
- príčinná.

Podmetová vedľajšia veta

Vo vedľajšej vete je vyjadrený podmet z hlavnej vety. V hlavnej vete je podmet zamlčaný, alebo je zastúpený odkazovacími zámenami. Prísudková časť je súčasťou hlavnej vety. Spojky a spájacie výrazy: kto, čo, ktorý, že, či, aby…

Je nutné, aby si prišiel.
- (Čo je nutné?)
  - (Tvoj príchod je nutný.)
Kto tam nebol, ten tomu nikdy neuverí.
- (Kto tomu nikdy neuverí?)
  - (Neprítomný tomu nikdy neuverí.)
Je rozumné, že ten festival zrušili.
- (Čo je rozumné?)
  - (Zrušenie festivalu je rozumné.)

Prísudková vedľajšia veta

Vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety – hlavná veta neobsahuje mennú časť prísudku. Hlavná veta je najčastejšie zakončená odkazovacími výrazmi taký, taká, také, tým… Vedľajšia veta je najčastejšie uvedená podraďovacími spojkami že, aby alebo vzťažnými zámenami kto, čo, aký, ako.

Naša mačka je taká, že by stále len spala.
- (Aká je naša mačka?)
  - (Naša mačka je stále ospalá.)
Peter je taký, že ho má každý rád.
- (Aký je Peter?)
  - (Peter je obľúbený.)

Predmetová vedľajšia veta

Vedľajšia veta vyjadruje predmet hlavnej vety (v hlavnej vete sa predmet nenachádza). Hlavná veta neobsahuje priamy predmet, nepriamy predmet však môže byť vyjadrený.

Peter povedal otcovi, že dostal zlú známku. (otcovi = nepriamy predmet v D)
- (Čo povedal Peter otcovi?)
  - (Peter povedal otcovi o zlej známke.)
Želám si, aby si mi odpustila.
- (Čo si želám?)
  - (Želám si tvoje odpustenie)
Rozmýšľal, koho požiada o pomoc.
- (O čom rozmýšľal?)
  - (Rozmýšľal o adresátovi.)
Sľúbila, že prestane s fajčením.
- (Čo sľúbila?)
  - Sľúbila prestať s fajčením.

Prívlastková vedľajšia veta

Vedľajšia veta zastupuje prívlastok hlavnej vety. Rozvíja nadradené podstatné meno v hlavnej vete, ktoré môže plniť funkciu ktoréhokoľvek vetného člena okrem podmetu. Vedľajšia veta začína najčastejšie spojkami aký, ktorý, že…

Videl som psa, ktorý utekal ku mne.
- (Akého psa som videl?)
  - (Videl som utekajúceho psa.)
Dedina, v ktorej som sa narodil, sa zmenila.
- (Ktorá dedina sa zmenila?)
  - (Moja rodná dedina sa zmenila.)

Príslovková vedľajšia veta

Príslovková vedľajšia veta zastupuje príslovkové určenie, ktoré chýba v hlavnej vete. Rozvíja sloveso.
Rozlišujeme:

príslovkovú vedľajšiu vetu
- miestnu,
- časovú,
- spôsobovú,
- príčinnú.

Vedľajšia veta príslovková miestna

Zastupuje príslovkové určenie miesta. Hlavná veta je obyčajne zakončená slovesom alebo odkazovacími výrazmi tam, odtiaľ… (odkazovací výraz sa nemusí vyskytovať vo vete, no môžeme ho do vety vložiť) Vedľajšia veta sa väčšinou začína spojkami kde, kam, kade…

Išiel tam, kde to dobre poznal.
- (Kam išiel?)
  - (Išiel na známe miesto.)
Vrátil ho tam, odkiaľ ho zobral.
- (Kam ho vrátil?)
  - (Vrátil ho na pôvodné miesto)

Vedľajšia veta príslovková časová

Vyjadruje príslovkové určenie času. Hlavná veta býva zakončená odkazovacími výrazmi vtedy, dovtedy, odvtedy… Vedľajšia veta býva uvedená spojkami a spájacími výrazmi keď, len čo, odkedy, dokým, sotva…

Zranenie si privodil, keď spadol na bicykli.
- (Kedy si privodil zranenie?)
  - (Zranenie si privodil počas pádu na bicykli.)
Čakal tam dovtedy, dokým nevyhlásili víťaza.
- (Dokedy tam čakal?)
  - (Čakal tam do vyhlásenia víťaza.)
Až keď ťa vyvolá učiteľ, môžeš rozprávať!
- (Kedy môžeš rozprávať?)
  - (Rozprávať môžeš po vyvolaní.)

Vedľajšia veta príslovková spôsobová

Zastupuje príslovkové určenie spôsobu. Väčšinou má tvar prirovnania – býva uvedená spojkami a spájacími výrazmi ako, akoby, ako keď, sťa, že…

Utekal (tak), ako keď gepard naháňa svoju korisť.
- (Ako utekal?)
  - (Utekal rýchlo ako gepard.)
Vyriešime to tak, že ich vylúčime zo súťaže.
- (Ako to vyriešime?)
  - Vyriešime to ich diskvalifikáciou.

Vedľajšia veta príslovková príčinná

Zastupuje príslovkové určenie príčiny. Hlavná veta býva zakončená slovesom a odkazovacím výrazom preto. Vedľajšia veta býva uvedená spojkovými výrazmi lebo, pretože, keďže, že…

Prišli sme neskoro, pretože nám meškal vlak.
- (Prečo sme prišli neskoro?)
  - Prišli sme neskoro pre meškanie vlaku.
Spadol preto, lebo si nedával pozor.
- (Prečo spadol?)
  - Spadol pre nepozornosť.

Čiarka v podraďovacom súvetí

Čiarku píšeme na vyčlenenie vedľajšej vety v podraďovacom súvetí:

a) Pred podraďovacími spojkami, vzťažnými a spájacími výrazmi (keď, ktorý, že, lebo, akoby…)

HV , VV
Neprišiel, lebo bol unavený.
Nevedel, ako začať.
Povedala mu, aby ihneď odišiel.
Správa sa tak, akoby mu na tom nezáležalo.

Pozor. Vo vetách typu: nemal kam ísť, nebolo čo dodať, sa čiarka nepíše.

b) Pred začiatkom hlavnej vety

VV , HV
Keď uhasili požiar, všetci si vydýchli.
Kam ho vietor odnesie, to nikto nevie.

Vloženú vedľajšiu vetu vyčleňujeme z hlavnej vety čiarkami z oboch strán

HV, VV, HV
Bežci, ktorí sa pretekali, boli mimoriadne rýchli.
Pozoroval veľryby, ktoré vždy túžil vidieť, a delfíny.

Zdroje

Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Syntax