Agitačné žánre
Hlavným cieľom agitačných rečníckych prejavov je presvedčiť publikum o správnosti autorových tvrdení, ovplyvniť názor poslucháčov, prípadne aj ich konanie. Reč sa zakladá na argumentoch, ktoré sa autor snaží doložiť dôkazmi v snahe presvedčiť príjemcov. V reči viackrát oslovuje poslucháčov, snaží sa byť s nimi v kontakte, považuje sa za jedného z nich – hovorí v 1. os. pl. Hovorí o potrebách publika, poukazuje na ťažkosti, komplikácie, navrhuje riešenie problémov a spôsoby, ako ich zvládnuť. Vyzýva poslucháčov k činom a vzájomnej spolupráci.
Súdna reč
Súdna reč predstavuje jazykový prejav verejnej oficiálnej komunikácie založený na argumentácii, dôkazoch a indíciách. Obsahuje prvky administratívneho štýlu, napr. presné a jednoznačné vyjadrovanie, používanie cudzích slov, stereotypné opakovanie fráz a celých viet (napr. Obžalovaný je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin; z vykonaného dokazovania vyplýva…).
Každá veta musí byť jasná s nezameniteľným významom, a preto prevláda menné vyjadrovanie.
Autori často využívajú presné interpretácie zákonov, citujú zo zákonníkov, pracujú s indíciami a dôkazovým materiálom.
Súčasťou súdnej reči je reč obžaloby (záverečná reč prokurátora/žalobcu) a reč obhajoby (záverečná reč obhajcu). Obe reči sú predmetom výučby na právnických fakultách.
Politická reč/politický prejav
Politické prejavy sú súčasťou predvolebných kampaní, parlamentných schôdzí, zjazdov strán ap. Ich hlavným cieľom je presvedčiť poslucháčov o správnosti straníckeho programu. Autor sa snaží ovplyvniť názory, prípadne i konanie ľudí. Využivajúc argumentáciu, sa usiluje získavať poslucháčov na svoju stranu.
V Politickom prejave sa neraz posudzuje konanie opozičnej strany, pričom sa využíva kritika, irónia, ba i satiru alebo výsmech. Politickí rečníci musia vedieť pohotovo reagovať, byť dobre pripravení na otázky; ich verbálny aj neverbálny prejav musí byť bezchybný. Politik s výborným rečníckym prejavom dokáže zaujať a presvedčiť omnoho viac ľudí ako slabý rečník.
Náučné žánre
Autorským cieľom náučných rečníckych prejavov je podať informáciu, vysvetliť, oboznámiť poslucháčov, obohatiť prijímateľov o nové znalosti, poznatky, poučiť ich o postupoch vykonávania určitých činností ap. Autorským zámerom je objasniť nové informácie, poznatky, naučiť poslucháčov, a preto musí mať prejav jasné kompozičné usporiadanie (trojčlenné členenie: úvod, jadro, záver). Prejav by mal obsahovať aj motivačné prvky, autor musí vyvolať u prijímateľov zvedavosť, podnietiť ich záujem.
Prednáška
Prednáška má vzdelávací charakter, jej hlavnou funkciou je vysvetliť, naučiť, objasniť nové poznatky a rozšíriť vedomosti poslucháčov. V prednáške je dominantný výkladový slohový postup, obsahujúci neraz aj prvky úvahy – autor vyslovuje svoje domnienky, názory, hypotézy ap. V niektorých typoch prednášok (napr. v technických, prírodovedných odboroch) sa využíva opisný slohový postup (napr. opis pracovnej činnosti, postupu pri práci atď.)
Prednášajúci vždy prispôsobuje spôsob reči a štýl prejavu publiku. Náročnosť prednášky závisí od úrovne prijímateľov (inú štylizáciu bude mať prednáška z fyziky na základnej škole a na vysokej škole).
Kompozícia prednášky
Prednáška sa člení na tri základné časti:
Úvod – oslovenie, nadviazanie kontaktu, oboznámenie poslucháčov s obsahom prednášky, uvedenie kľúčových pojmov, slov a cieľa prednášky.
Jadro – argumentácia, vysvetľovanie a objasňovanie tvrdení, po každej kapitole môže autor predložiť svoje vlastné názory, poprípade názory iných vedcov;
Záver – zhrnutie hlavných myšlienok, využitie spomínaných poznatkov na rôznych príkladoch v praxi, uvedenie tém, ktoré by mohli byť predmetom ďalšieho štúdia, prípadne výskumu. Priestor po skončení prednášky je väčšinou určený na zodpovedanie otázok poslucháčov.
Počas prednášky autor využíva všetky verbálne aj neverbálne jazykové prostriedky. Udržiava kontakt s publikom, sleduje ich reakciu; prednáška môže mať interaktívny charakter, poslucháči do nej zasahujú, pýtajú sa. Ak má dlhší rozsah, po 45 minútach sa odporúča urobiť krátku prestávku.
Prezentácia
Prezentácia je hybridný jazykový prejav rečníckeho štýlu, ktorého hlavnou úlohou je predstavenie, predvedenie určitých poznatkov, predmetov, výrobkov ap. Autor využíva rôzne efektívne vizuálne a multimediálne prezentačné techniky a doplnky. Prezentujúci prichádza s novými poznatkami o propagovaných výrobkoch, ktoré sa snaží podložiť dôkazmi, argumentáciou v snahe presvedčiť poslucháčov. Používa vizuálne pomôcky, pomocou ktorých opisuje a vysvetľuje, čo prijímatelia vidia.
Autori najčastejšie využívajú posterovú alebo premietanú obrazovú prezentáciu.
Za formu prezentácie sa považuje aj obhajoba práce, napr. obhajoba projektovej práce, práce v rámci stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) alebo komplexnej odbornej práce (KOČ). Takáto práca nemá len informačný a vysvetľujúci charakter, jej úlohou je aj presvedčiť o správnosti autorových výsledkov a postupov. Autor argumentuje, opiera svoje závery o dôkazy, fakty, napomáha si rôznymi počítačovými prezentáciami, obrazovými materiálmi, ale aj trojrozmernými postermi, tabuľami ap.
Obhajoba práce sa riadi určitými pravidlami, autor má na svoj prejav presne vymedzený čas.
Autor predstaví seba, svoju prácu, oboznámi prítomných, prečo sa rozhodol pracovať na danom projekte, ako a aký problém riešil, a k akým záverom sa dopracoval. Vyjadrí sa k posudku školiteľa a oponenta, snaží sa uviesť vhodné argumenty, aby obhájil postupy a výsledky svojej práce. Po predstavení práce nasleduje diskusia s odbornou komisiou. Autor odpovedá na ich otázky, musí vedieť prijať konštruktívnu kritiku, pripomienky komisie, správať sa kultivovane a diplomaticky.
Pred ukončením zhrnie závery obhajoby a poďakuje za pozornosť.
Pri obhajobe práce sa hodnotí verbálny prejav (artikulácia, spôsob reči, štýl prejavu, výslovnosť ap.), neverbálny prejav (celkový vzhľad, mimika, gestá, posturika, práca s vizuálnymi pomôckami ap.), ale takisto aj schopnosť argumentovať, prezentovať, presviedčať a vysvetľovať.
Posterová prezentácia
Poster (z angl. plagát); posterová prezentácia predstavuje súhru hovoreného slova, písaného textu a grafického dizajnu. Jej hlavnou funkciou je zaujať a pritiahnuť pozornosť poslucháčov, priblížiť im kľúčové časti obsahu takou formou, aby boli čo najľahšie zapamätatelné. Takáto forma prezentácie sa využíva pri prezentácii projektov, štúdií, pri predstavení nových liekov, prístrojov, býva súčasťou rôznych konferencií, sympózií ap. Pri rečníckom prejave hovorenom spamäti slúži takáto prezentácia ako dobrá pomôcka s opornými bodmi a osnovou.
Pred každou tvorbou plagátu si musíme zodpovedať tri dôležité otázky: čo chceme prezentovať, akým spôsobom to chceme prezentovať a komu to chceme prezentovať.
Usporiadanie plagátu
Záhlavie
Nadpis, názov práce, meno autora, (škola, pracovisko, inštitúcia, úrad…).
Názov práce je jednou z najdôležitejších častí, musí prilákať oko poslucháča, zaujať jeho pozornosť. Mal by byť originálny, výstižný, krátky (maximálne 8 slov), dobre čitateľný aj z väčšej vzdialenosti (4 – 6 metrov, veľkosť písma 72 – 104).
Textová časť
Kompozíciu tvorí: abstrakt, úvod, materiál a metódy skúmania, výsledky, diskusia a záver.
Obsahuje len tie najdôležitejšie a najpodstatnejšie informácie. Vety sú krátke, nesmú byť príliš dlhé! Jeden textový blok by mal obsahovať približne 10 riadkov (nikdy nie viac ako 20). Odporúča sa používať len jeden typ písma (neodporúča sa písať kurzívou). Hlavným cieľom je v čo najkratšom texte priniesť čo najviac podstatných informácií.
Obrazová časť
Vhodný obrazový materiál a ilustrácie sú vítaným oživením popri jednotvárnom texte. Nesmú však byť príliš nápadné a poster nemá byť preplnený obrázkami a grafmi. Vizuálna stránka plagátu musí byť vyvážená a uhladená, plagát musí byť maximálne prehľadný.
Náboženský prejav, kázeň/homília
Náboženský prejav je nezvyčajným a unikátnym druhom reči, pretože ako v jedinom prejave sa v ňom vyskytujú všetky druhy komunikačných prostriedkov, využívajúce sa naraz. Prítomné sú najrôznejšie verbálne i neverbálne prostriedky, špecifický vzhľad rečníka, cirkevný odev, obrazy, maľby, vplyv farieb pri komunikácii – kolorika, proxemika – vzdialenosť komunikantov, niekedy i haptika – dotyky (napr. pri krste), olfaktorika – čuchové vnemy (napr. vôňa kadidla).
Kázeň predstavuje hybridný žáner, ktorý je súčasťou náboženskej komunikácie. Je to príhovor kazateľa k veriacim počas bohoslužby. Kazateľ pracuje s výkladom biblického textu, snaží sa presvedčiť prítomných o pravdivosti svojho učenia. Pri argumentácii často využíva citácie z Biblie.
Dialogický prejav – diskusný príspevok
Dialogické rečnícke prejavy sú charakteristické pre malé skupiny, v ktorých nie je len jeden rečník, ale hovoriacich je vždy viac (napr. pracovná porada, seminár, konferencia…). V diskusii sa strieda viac hovoriacich, ktorí posudzujú obsah niektorého iného príspevku a reagujú na myšlienky, ktoré v ňom zazneli. Hoci má dialogickú formu, nie je to klasický dialogický žáner. Niektorí ho napriek tomu označujú ako skupinový dialóg.
Využívajú sa prostriedky neverbálnej komunikácie (mimika, gestá, udržiavanie očného kontaktu autora s prijímateľmi ap.).
Súhrn všetkých diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia. Diskusiu zvyčajne niekto vedie – vedúci, ktorý je poverený jej riadením (predseda organizácie, spolku; riaditeľ, zástupca riaditeľa ap.). Vedúci diskusie oboznámi zúčastnených s problémom, dáva diskutujúcim slovo, možnosť reagovať, prezentovať svoje názory. Dbá na kultivovaný priebeh diskusie a po jej odznení urobí súhrn výsledkov, zosumarizuje ich.
Druhy diskusie
Podľa obsahu:
- vedecká – má poznávací alebo didaktický, výchovný zámer,
- rozhodovacia – vyskytuje sa v administratívnej sfére, v jej závere sa hlasuje o väčšinovou názore.
Podľa formy:
- riadená – vedúci dáva slovo diskutujúcim, riadi diskusiu i hlasovanie a ďakuje za vystúpenie,
- voľná, neriadená – ktokoľvek sa môže zapojiť do diskusie a prehovoriť,
- panelová – diskusia v televízii a v rádiu. Organizovaná diskusia, v ktorej skupina odborníkov diskutuje na určitú tému pred publikom, divákmi. Zvyčajne je riadená moderátorom.
Vo vedeckej diskusii často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky, nachystať rôzne materiály ap.
Na rozdiel od rozhodovacej (administratívnej) diskusie sa v závere schôdze nehlasuje o väčšinovom názore.
Príležitostné žánre
Príležitostné rečnícke prejavy úzko súvisia s určitou konkrétnou udalosťou, napr. rodinná oslava, spoločenská alebo slávnostná príležitosť, rôzne ceremoniály ap. Autorským zámerom pri týchto žánroch je sprevádzať publikum v rôznych fázach programu, vytvárať atmosféru zodpovedajúcu udalosti, vyvolávať emócie, dobrú náladu, veselosť ap.
Príležitostné a ceremoniálne prejavy
- verejné
- rámcové
- informačné
- slávnostné
- súkromné
Autorský zámer:
- sprevádzať publikum v rôznych fázach programu akcie,
- vytvárať atmosféru zodpovedajúcu udalosti,
- vyvolávať emócie, pocity.
Rámcový prejav alebo príhovor
Rámcový prejav môže byť napr.:
- Uvítací – rečník privíta všetkých zúčastnených a hostí.
- Moderátorský – autor prejavu sprevádza programom.
- Záverečný – ukončuje udalosť alebo jej určitú časť, jeho súčasťou je poďakovanie za pozornosť.
Krátke rámcové prejavy sú v programe zvyčajne umiestňované pred hlavný prejav alebo na záver akcie. Ich súčasťou je množstvo údajov a mien. Autor rámcového prejavu a hlavný rečník musia spolupracovať, musia byť oboznámení s obsahmi prejavov, aby sa v nich nevyskytovali rovnaké informácia (aby nehovorili o tom istom).
Kompozícia príhovoru:
- Oslovenie – podľa zoznamu hostí a podľa určitej hierarchie (riaditeľ, zástupca riaditeľa, učiteľský zbor, žiaci…).
- Úvod – privítanie, uvedenie.
- Jadro – rozvíjanie hlavnej myšlienky.
- Záver – poďakovanie za pozornosť.
V krátkych prejavoch pozostáva každá časť len z jednej vety.
Informačný prejav
Hlavnou funkciou informačných prejavov je priniesť informácie a oboznámiť prijímateľov s určitou situáciou alebo problémom veľmi civilným spôsobom. Informácie napríklad o programe; výzvy, aby zúčastnení prispeli na charitatívnu činnosť, upozornenia alebo výstrahy pri neočakávaných situáciách počas udalosti ap. Informačné prejavy sú obyčajne veľmi stručné a majú vecnú formu.
Patrí sem:
- výzva,
- výstraha,
- upozornenie,
- rozkaz,
- hovorený reklamný spot,
- sprievodný prejav moderátora/konferienciera,
- rozhlasové alebo televízne vystúpenie.
Konferencier [konferansier] (z fr. človek uvádzajúci), napr. kto uvádza jednotlivé čísla, vystúpenia v zábavnom programe.
Moderátor – kto moderuje, sprevádza programom, napr. v televízii, na vedeckom kongrese, firemnom podujatí ap.
Uvádza a komentuje program, predstavuje účinkujúcich, vtipným sofistikovaným spôsobom opisuje to, čo prijímatelia vidia, počujú. Jeho úlohou je vyvolávať emócie, rôzne pocity, vytvárať správnu atmosféru a náladu.
Prejav moderátora môže mať formu akéhosi virtuálneho dialógu s prijímateľmi (publikum, diváci, poslucháči). Rečník sa snaží vťahovať publikum do deja, snaží sa získať ich pozornosť, záujem, oslovuje ich, dáva im otázky.
Sprievodný prejav sa nikdy nečíta z papiera, rečník však môže mať na malom uhladenom liste papiera zapísané hlavné body a časti programu, aby sa vedel lepšie orientovať.
Osobitným rečníckym prejavom je vystúpenie v rozhlasovej alebo televíznej diskusii, debate alebo rozhovore. Publikum síce nie je prítomné, ale prejav hovoriaceho môže počúvať obrovské množstvo ľudí prostredníctvom prijímacích zariadení. Vo vysielacom štúdiu sú prítomné rôzne zariadenie, napr. mikrofóny, kamery, svetlá ap. Všetky tieto faktory môžu rozrušiť menej skúseného rečníka, vyvolávať trému a spôsobovať nepohodlie.
Rady pred vystúpením v televízii:
- Ak rozhovor vyvoláva v autorovi príliš veľký nepokoj alebo si myslí, že nemá čo povedať, vystúpenie v televízii treba odmietnuť.
- Vyjadrovanie by malo byť vecné s použitím kratších viet s logickou štruktúrou.
- Autor by mal dbať na kultivovanosť svojho prejavu a používať len spisovnú formu jazyka.
- Pri rozhovore sa udržiava kontakt s moderátorom, do kamery sa autor pozerá len pri priamom oslovení divákov.
Slávnostný prejav
Slávnostný prejav sa spolu so smútočným prejavom zaraďuje medzi najpôsobivejšie a najdôstojnejšie rečnícke jazykové prejavy. Pre autora má reprezentatívny charakter, pretože mu umožňuje počas prednesu predviesť svoje rétorické schopnosti a rečnícky talent.
Prevládajú v ňom úvahové prvky, a preto sa označuje aj ako hovorená hodnotiaca úvaha.
Napriek úvahovým znakom sa v ňom často využívajú aj prvky výkladu.
Kompozícia slávnostného prejavu
Slávnostný prejav sa kompozične člení na tri časti:
- úvod
- oslovenie, pomenovanie príležitosti
- jadro
- klasifikácia
- záver
- záverečné pokyny
Úvod
Oslovenie
V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Ak medzi hosťami existuje určitá hierarchia, ako prvého oslovujeme najvyššie postaveného človeka, napr.
Vážený pán riaditeľ!
Ctený pedagogický zbor!
Milí študenti!
Ak v jednom oslovení vymenúvame viac ľudí – hovoríme o enumeratívnom type oslovenia:
Vážený pán riaditeľ, ctený pedagogický zbor, milí študenti!
Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava – pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou. Pri oslovení pracujeme s očným kontaktom.
Nedá sa s presnosťou povedať, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie. Rečník si to určuje sám, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory.
Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu.
Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám. Nesprávne vyslovenie mena je považované za spoločenský prehrešok a je znakom netaktnosti.
V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť – nikto si to nevšimne, publikum nereaguje. Ale ak urobíme v oslovení chybu, publikum zareaguje, môže stratiť pozornosť na niekoľko minút a vytvorí sa šum (takýmto prehreškom sa zároveň znižuje prestíž autorovho prejavu).
Rečník musí mať kompletný zoznam hostí, aby nikoho nevynechal, nezabudol osloviť.
Pomenovanie príležitosti
V akomkoľvek rečníckom prejave musíme po oslovení pomenovať, objasniť príležitosť, ktorá je dôvodom stretnutia, slávnosti.
Jadro
Klasifikácia
- objasnenie, posudzovanie pojmov
- Navždy sa zachová v pamäti…
- Maturitná skúška nie je len skúškou vedomostí, ale i skúškou dospelosti, skúškou…
- Päťdesiatku, tú človek oslavuje iba raz…
- analýza – analýza, rozoberanie témy, jej vysvetlenie, hodnotenie ap.
- Roky, ktoré sme tu prežili, kamarátstva, ktoré sme…
- porovnanie; zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom
- Ako iní študenti, tak aj my tu dnes stojíme pred vami…
- Dostali by sme sa sem len veľmi ťažko nebyť…
- Neboli to vždy len jednoduché dni, no viem, že dnešné úspešné zvládnutie skúšok môžeme zakončiť slovami Sládkoviča: „Ja som víťaz Valibuk.“
- predpoklad – vyslovenie predpokladu, viery, hypotézy, presvedčenia, očakávaní do budúcnosti.
- Pevne verím…
- Som presvedčený, že…
- Myslím si, že môžem s určitosťou povedať…
Záver
Záverečné pokyny
Zhrnutie, návody, výzvy, poďakovanie, želanie pekného večera, vyjadrenie úcty, obdivu.
Súkromný prejav, príhovor
Súkromné prejavy alebo príhovory majú formu pozdravných, gratulačných, sobášnych, slávnostných alebo smútočných prejavov, príhovorov, prípitkov (len ak je hosťom ponúknuté pohostenie), blahoželaní ap.
Autorovým zámerom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie, citový zážitok ap. Autor vždy prihliada na typ udalosti (napr. šťastná, radostná atmosféra pri prejave na oslave alebo svadbe; žiaľ, zármutok na pohrebe alebo inej smútočnej udalosti).
Ak ide o rodinnú alebo priateľskú spoločenskú udalosť, rečník môže byť osobnejší, môže využiť anekdotu alebo nejakú vtipnú historku zo života oslávenca/priateľa, môže byť mierne, neurážlivo provokatívny, môže využívať informácie, ktoré pozná len úzky kolektív zúčastnených (napr. oslava kamarátových 18. narodenín). Vždy však musí zachovávať úctu a dôstojnosť oslávenca i hostí. Rečník musí byť slušný a zdvorilý, aby nikoho neurazil.
Súkromné prejavy a príhovory
- blahoželanie/gratulačný prejav,
- sobášny prejav/príhovor,
- stolový prejav, prípitok (pripitie, príhovor spojený s vypitím pohára liehového nápoja),
- smútočný prejav (smútočný prejav je určený pozostalým, a preto by sa mal autor obracať na nich. Rečník by nemal oslovovať zosnulého),
- prejav pri krste,
- prejav pri slávnostnom zápise dieťaťa.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 4 – učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Slovenčina | Štylistika
