Poviedka

Poviedka (krátka epická próza) je prozaický epický žáner kratšieho rozsahu, ktorý je zvyčajne venovaný jednej osobe alebo jednej udalosti v živote človeka (určitý vymedzený úsek života postavy). Obyčajne má jednu hlavnú postavu, nanajvýš dve (je ňou obyčajný človek, ktorý pochádza z jednoduchších pomerov). Príbeh má jednoduchý dej, ktorý trvá kratšiu dobu, napr. časť dňa, deň, niekoľko dní, preto sa postava v priebehu deja charakterovo nevyvíja.

Dejová línia je priamočiara, bez odbočení, zvyčajne spracúva len jednu udalosť a má jednu zápletku. Rozprávanie je pomalšie, bez rýchleho spádu, napätia a dramatickosti, veľmi často je prítomný opis. Nemá epizódy ani vedľajšie postavy (vedľajšie postavy sú len načrtnuté, nezúčastňujú sa na rozvíjaní deja, majú úlohu komparzu – plnia úlohu štatistov, publika, zaľudňujú priestor ap.).
Nemá takú výraznú pointu ako novela.

Z dejín poviedky

Poviedka sa vyvíjala zo žánrov ľudovej slovesnosti (ľudové rozprávky, bájky) a historických žánrov (stredoveké príbehy hrdinov a exemplá). Prevládala v nich dobrodružná a historická tematika.

Romantizmus

V období romantizmu vznikali hororové (z lat. horror – hrôza, strach) a detektívne (z lat. detegere, detectum – odkrývané, odhaľované) poviedky. Hlavným predstaviteľom týchto žánrov bol Edgar Allan Poe, autor fantastických a mystických príbehov, ktorý je považovaný za zakladateľa detektívneho a hororového žánru. Jeho poviedky vynikajú logickou štruktúrou a monologickým textom. Jeho tvorba zanechala veľkú stopu, ovplyvnila množstvo autorov nasledujúcich generácii (napr. A. C. Doyle a jeho príbehy o detektívovi Sherlockovi Holmesovi). Vynikal mimoriadnou inteligenciou a v niektorých ohľadoch ho doposiaľ nikto neprevýšil.

Detektívna poviedka je založená na pátraní po neznámom páchateľovi zločinu. Ide o žáner, ktorý sa zaraďuje do zábavnej literatúry. Dej je konštruovaná tak, že dobro víťazí nad zlom – detektív prostredníctvom pátrania odhalí záhadu a nájde páchateľa. Ten je následne potrestaný. Za prvú detektívnu prózu je považovaná poviedka E. A. Poea: Vraždy na ulici Morgue, v ktorej sa detektív Dupin snaží vyriešiť prípad vraždy.

V hrôzostrašných poviedkach E. A. Poe zachytáva pocity, myšlienky a činy človeka, ktorý je v nepredstaviteľne ťažkých podmienkach. Človeka postaví do situácie, v ktorej je v krajnom ohrození života a pociťuje enormný strach. Ako jeden z prvých vytvára temnú realitu, v ktorej sa človek ocitá často bez viny.
E. A. Poe, z tvorby: detektívne poviedky:Vraždy na ulici Morgue, Zlatý skarabeus; hrôzostrašná poviedka: Jama a kyvadlo

Realizmus

V prvých dvoch vlnách slovenského realizmu (1880 – 1918) patrila poviedka medzi najfrekventovanejšie žánre. Pre diela tohto umeleckého smeru bolo charakteristické národopisné a sociálne zameranie. Autori sa zameriavali na sociálnu situáciu a život v slovenskej dedine.

Dôležitú funkciu má rozprávač, ktorý často priamo vstupuje do deja (napr. J. Gregor-Tajovský: Maco Mlieč – autor vstupuje do deja a priamo nesprostredkovane sa stretáva s postavou).

Postavou v realistickej poviedke je zväčša postava z ľudu – obyčajný človek, väčšinou dedinčan pochádzajúci z jednoduchších pomerov – roľník, sedliak, husiar, zriedkavejšie remeselník. Jedným zo znakov poviedky je, že postava sa v priebehu deja nemení – je sformovaná (výnimkou je Ondrej Tráva, postava, ktorá si v závere poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie uvedomí svoje konanie a radikálne sa zmení – Kukučín pod vplyvom filozofie L. N. Tolstého, ruského realistického spisovateľa, veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca, nie je to charakteristický znak poviedky).

Poviedková tvorba vybraných autorov

Martin Kukučín

Jozef Gregor Tajovský

  • Ťažká životná situácia, utrpenie ľudí, ktorí sa nemôžu brániť a nezlepšia svoje postavenie
    • Maco Mlieč, Mamka Pôstková
  • Alkoholizmus a dôsledky alkoholizmu
    • Mamka Pôstková, Apoliena
  • Tvorba venovaná starému otcovi, spomienky na detstvo
    • Žliebky, Prvé hodinky, Do konca

Božena Slančíková-Timrava

  • Diela z dedinského prostredia
    • Bez hrdosti, Skon Paľa Ročku

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
  3. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6.
  4. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
  5. Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
  6. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.

Kategórie: Literatúra | Teória literatúry

Podobné článkyViac článkov od autora