Staroveké Grécko
Začiatky rétoriky siahajú až do starovekého Grécka a Ríma. V tých časoch sa rečníctvo považovalo za veľmi dôležité a stalo sa neodmysliteľnou zložkou vzdelania. Rečníctvo nepredstavovalo len obyčajný predmet výučby – spolu s ostatnými disciplínami (dráma, hudba, sochárstvo a staviteľské umenie) bolo považované za umenie – rhétoriké techné(z gr. – rečnícke umenie); rétor (z gr. rhétor – rečník a učiteľ rečníctva, lat. orator).
V Grécku sa stalo súčasťou verejného života. Na rečníckom umení sa zakladala obhajoba občana pred súdom. Schopnosť presviedčať, argumentovať, obhájiť svoj názor sa využívala nielen v súdnictve, ale aj pred ľudovým zhromaždením.
Rétorika sa v starovekom Grécku stala náukou, vyučovali ju grécki filozofi a sofisti (učitelia múdrosti, ktorí pôsobili už od 5. stor. pred n. l. Boli to prví učitelia rétoriky na svete:
Sokrates (469 – 399 pred n. l.) rozvinul formu akademických dialógov medzi učiteľom a žiakmi.
Platón (428 – 347 pred n. l.) bol žiakom Sokrata, majstrom dialógov. Spájal rétoriku s filozofiou, založil vlastnú filozofickú školu.
Aristoteles (384 – 322 pred n. l.) je autorom diela o rečníctve s názvom Rétorika, ktoré obsahuje tri knihy. Aristoteles pripisoval veľký význam argumentácii a presvedčivým dôkazom.
Demostenes (384 – 322 pred n. l.) – najslávnejší grécky rečník. Hoci sa stal mimoriadnym rétorom, rozhodne to nebol rodený rečník. Mal vrodené chyby, ktoré musel prekonať. Jeho problémy s dychom sa snažil vyriešiť behaním a rýchlou chôdzou do kopcov. Svoj slabý hlas posilňoval prekrikovaním vĺn na pobreží. Nedokonalé artikulačné schopnosti cibril rozprávaním s ploskými kameňmi v ústach. Pri prednese mu trhalo ramenom, čo pôsobilo rušivo. Preto zavesil nad rameno ostrý meč a postavil sa tak, že vždy keď ním trhol, porezal sa. Takto sa postupne zbavoval mimovoľných pohybov.
Staroveký Rím
Rimania postavili svoje rétorické umenie na základoch gréckeho rečníctva, zdokonalili ho a stali sa majstrami rétoriky. V rétorike najvýraznejšie vynikal Marcus Tullius Cicero (106 – 43 pred n. l.), ktorý je považovaný za najlepšieho rečníka všetkých čias. Bol rečník, filozof, právnik, humanista, autor rôznych prác. Patrí medzi najvýznamnejších Rimanov vôbec. Bol mimoriadne všestranným vzdelancom, pričom jednu oblasť vyzdvihoval nad všetky ostatné – rétorické umenie. Schopnosť rečniť považoval za absolútne nevyhnutnú a rozhodujúcu schopnosť človeka.
Svoje reči prednášal vždy spamäti, jeho doménou bola argumentácia a presviedčanie. Tvoril veľmi pestré, živé vety vyznačujúce sa logickou i štylistickou dokonalosťou.
Je autorom diela O rečníkovi. Je to najslávnejšia rečnícka kniha na svete, z ktorej sa zachovalo 57 z jeho rečí.
Stredovek
Obdobie stredoveku je charakteristické zánikom antickej reči ako súdneho alebo politického prejavu (súdy mali odlišný priebeh ako v antike a politická reč bola zriedkavá). Rétoriku ovplyvnil najmä vznik náboženstiev. Vzniklo cirkevné rečníctvo a kazateľstvo, rétorika sa rozvíjala v náboženských žánroch. Vznikli nové rečnícke žánre: výklady biblických textov, apológie (bránenie a obhajoba kresťanských ideí), náboženské kázne.
Vzniklo akademické rečníctvo – rétorika sa vyučovala na univerzitách, bola súčasťou siedmich tzv. slobodných umení (gramatika, dialektika, rétorika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba). Stredoveká rétorika mala tri hlavné oblasti:
- Ars poetici – rétorika písania veršov.
- Ars dictaminis – umenie, teória písania listov.
- Ars praedicandi – umenie kázať.
Renesancia – znovuzrodenie rétoriky
V 16. storočí v období renesancie zažívala rétorika návrat k antickým ideálom a dôležitosti rétorického umenia. Schopnosť vznešene písať a rečniť sa začala znova považovať za veľmi dôležitú a rečnícke umenie sa stalo súčasťou školskej výučby. V 16. storočí sa rečníctvo začalo vyučovať aj v národnom jazyku.
Rétorika na Slovensku
Prvým významným slovenským rečníkom bol Ľudovít Štúr. Svojou politickou aktivitou (stal sa poslancom uhorskému snemu) obohatil dejiny slovenskej rétoriky o politické reči – parlamentné prejavy.
Bol známy pôsobivým, efektným prednesom a revolučnými ideami. Na uhorskom sneme predniesol šesť rečí, ktoré vzbudili veľké ohlasy. Z jeho rečí je najslávnejšia reč o potrebe zrušenia poddanstva z 21. decembra 1847.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 4 – učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Slovenčina | Štylistika
