Príslovky (adverbiá)

Príslovky sú plnovýznamový neohybný slovný druh, ktorým sa vyjadrujú:

• okolnosti, vlastnosti slovesných dejov
  • sedí na lavičke, kúpe sa vo vani, prišiel včera
• vlastnosti vyjadrené prídavným menom alebo príslovkou
  • vážne zranený, veľmi vysoko
• okolnosti vyjadrené príslovkou
  • zajtra večer, včera ráno

Sú neohybné, no niektoré sa stupňujú.

Príslovky podľa významu

Podľa významu delíme príslovky na:

• vlastnostné príslovky
  • sú utvorené od prídavných mien – sú deadjektívne
  • tvoria sa príponami -e, -o, -y
    • rýchly – rýchlo, dobrý – dobre, charakteristický – charakteristicky
• okolnostné príslovky
  • svojím významom súvisia z podstatnými menami

Príslovky podľa čiastkových významov

Členíme príslovky na príslovky miesta, času, spôsobu a príčiny.

Príslovky miesta

Určujú miesto, na ktorom sa dej odohráva, pýtame sa na ne opytovacími zámenami: Kde? Kam? Odkiaľ? Dokiaľ? Kade? Kadiaľ? ap.
Doma, v záhrade, v Bratislave, vnútri, vpravo, hore, dole…

Príslovky času

Ohraničujú čas, v ktorom sa dej odohráva, pýtame sa na ne opytovacími zámenami: Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho? ap.
Dnes, zajtra, ráno, večer, pozajtra, predvčerom, medzičasom…

Príslovky spôsobu

Všeobecným opytovacím zámenom je zámeno Ako? Členíme ich na príslovky miery, zreteľa a vlastného spôsobu.

• Príslovky vlastného spôsobu
  • vyjadrujú význam spôsobu
  • pýtame sa na ne otázkou akým spôsobom?
    • milo, falošne, dobre, zle, statočne, správne, teplo, srdečne, posmešne, váhavo, tvrdo, poctivo, ľahko, jednoducho, múdro…
• Príslovky miery
  • vyjadrujú mieru deja, jeho intenzitu
  • pýtame sa na ne otázkami: do akej miery? Nakoľko?
    • dostatočne, čiastočne, nadmerne, intenzívne, absolútne, hodne, prevažne, nenávratne, príkladne, rozumne, smiešne, neobyčajne…
• Príslovky zreteľa
  • bližšie charakterizujú, kde alebo v akom zmysle dej platí
  • pýtame sa na ne otázkami: z akého hľadiska/aspektu?
    • číselne, kvalitatívne, kvantitatívne, fyzikálne, matematicky, objektívne, odborne, experimentálne…

Príslovky príčiny

Všeobecným opytovacím zámenom je zámeno Prečo? Členia sa na príslovky vlastnej príčiny, účelu, účinku, prípustky

• Príslovky vlastnej príčiny
  • pýtame sa na ne otázkami Prečo? Z akej príčiny?
    • náhodou, omylom, neprávom, navzdor, bezdôvodne, nútene, úmyselne…
• Príslovky účelu
  • pýtame sa na ne otázkami Načo? S akým účelom?
    • zámerne, napriek, naproti, očistom, osobne, súkromne, naschvál…
• Príslovky účinku
  • pýtame sa na ne otázkou S akým účinkom?
    • nadarmo, naprázdno, vhod, nevhod, úspešne, márne, nazmar, bezvýsledne…
• Príslovky prípustky
  • pýtame sa na ne otázkou Napriek čomu?
    • Voľky-nevoľky, náročky, naschvál, naproti, chtiac-nechtiac, nechcene, schválne…

Obsahové (vetné) príslovky

Obsahové príslovky sa vyčleňujú na základe vzťahu k slovesu. V jednočlenných vetách nahrádzajú neplnovýznamové sloveso.Môžu byť súčasťou slovesno-menného prísudku alebo vetného základu. Delia sa na stavové a modálne.

• Stavové príslovky
  • v spojení s niektorými slovesami (byť, ostať, zostať…) vyjadrujú rôzne stavy, ich udržiavanie alebo zmenu.
    • je hmlisto, bolo daždivo, je priskoro, zostalo mokro
• Modálne príslovky
  • vyjadrujú možnosť, nevyhnutnosť deja, potrebu a vôľu vykonávať dej
    • treba, možno/nemožno, voľno/nevoľno, hodno/nehodno
      • nemožno neprísť, už možno rozprávať

Pozor. – Všetky modálne príslovky sa v prítomnom čase píšu bez slovesa byť

• Treba zrekonštruovať strechu kostola. – správne
• Je treba zrekonštruovať strechu kostola. – nesprávne

Ale. – V minulom a budúcom čase sa ponecháva spona bolo, bude

• Bolo treba zrekonštruovať strechu kostola.
• Bude treba zrekonštruovať strechu kostola.

Poznámka. V jazykových prejavoch sa často vyskytuje spojenie trebalo by…, napr.
Trebalo by zrekonštruovať strechu kostola.
Slovo trebalo je však nárečové a nespisovné.
Spisovne: Bolo by treba zrekonštruovať strechu kostola.

Tvorenie prísloviek

Príslovky sa tvoria:

• z prídavných mien pomocou prípony:
• -o z prídavných mien zakončených na -avý, -ivý, -istvý, -vý
  • namáhavý – namáhavo, naliehavý – naliehavo, špinavý – špinavo, bláznivý – bláznivo, tvorivý – tvorivo, hrejivý – hrejivo
• -e z prídavných mien zakončených na -ný, -itý
  • bezcitný – bezcitne, opatrný – opatrne, postupný – postupne, stupňovitý – stupňovito, heslovitý – heslovite
• -y z prídavných mien zakončených na -ský/sky, -cký/cky
  • detský – detsky, priateľský – priateľsky, logický – logicky, komický – komicky

• Pozor. Niektoré príslovky môžu byť zakončené na morfému -o aj na morfému -e.
• Kolísanie môže byť:
  • bez zmeny významu:
    • chladne – chladno, smutne – smutno, drsno – drsne, silne – silno
  • so zmenou významovej platnosti:
    • hodne – stavová príslovka
    • hodno – modálna príslovka

• z podstatných mien
  • zmeravením tvaru podst. mena
    • ráno –úlohu si spravím ráno; strach – strach pomyslieť
  • zmeravením predložkového pádu
    • pamäť – spamäti, rad – zaradom,
• z čísloviek
  • príslovky: ostopäť, ostošesť
  • príslovkové výrazy: dve na tri, raz-dva
• zo slovies
  • ustrnutím slovesných tvarov (najmä prechodníkov)
    • neveriacky, idúcky, ležiačky, kľačiačky, kľačmo
• z prísloviek
  • spojením príslovky a predložky
    • dodnes, odvčera, zhora, zdola,
• zo zámen
  • navždy, nanič, zakaždým

Stupňovanie prísloviek

Stupňovať možno iba tie príslovky, ktoré vznikli zo stupňovateľných prídavných mien.

Pravidelné stupňovanie prísloviek

• Prvý stupeň – pozitív
  • základný tvar príslovky, základná miera vlastnosti
    • ďaleko, blízko, jednoducho, dôležito
• Druhý stupeň – komparatív
  • porovnávací, tvorí sa z 1. stupňa morfémou -ejšie, -šie, má rovnaký tvar ako komparatív N. sg. stredného rodu prídavných mien
    • dôležito – dôležitejšie, jednoducho – jednoduchšie
• Tretí stupeň – superlatív
  • najvyšší, tvorí sa z 2. stupňa predponou naj-
    • najdôležitejšie, najjednoduchšie

Nepravidelné stupňovanie prísloviek

Nepravidelné stupňovanie príslovky:

1. stupeň	2. stupeň	3. stupeň
dobre	lepšie	najlepšie
zle	horšie	najhoršie
pekne	krajšie	najkrajšie
veľmi	väčšmi	najväčšmi
veľa	viac	najviac
skoro	skôr, skorej	najskôr, najskorej
málo	menej	najmenej
ďaleko	ďalej	najďalej

Analytické/opisné stupňovanie prísloviek

Príslovky stupňujeme opisom pomocou komparatívu a superlatívu prísloviek málo a veľa:
(naj)menej spokojne, (naj)viac prirodzene

Stupeň vlastnosti môžeme vyjadriť aj predponami pre-, pri, pra-. Takto utvorené príslovky zvyšujú expresivitu textu. Napr.
prekrásne, preochotne, priskoro, pridlho, pradávno, pramálo

Z pravopisu prísloviek

• Príslovky utvorené z predložkových spojení sa väčšinou píšu dovedna:
  • dohromady, odpradávna, doslova
• Zložitejšie tvary sa píšu osobitne:
  • za dávnych čias, roky rokúce, čo svet svetom stojí
• Ak boli utvorené predponami s-/z-, pri písaní zohľadňujeme výslovnosť
  • spamäti, zľava, sprava, zvysoka, sťažka
• Väčšina zložených prísloviek sa píše dovedna:
  • predvečer, nadránom, nahlas, spravidla, dennodenne

• So spojovníkom píšeme:
  • zdvojené príslovky
    • len-len, už-uz,
  • príslovky so stupňovacím charakterom
    • dávno-pradávno, dlho-predlho
  • príslovky zložené z antonymických dvojíc
    • chtiac-nechtiac, sprava-zľava

• Príslovky označujúce farbu alebo určitú časovú hranicu, od ktorej sa dej odohráva, sa píšu osobitne i dovedna
  • Ten dom tam stojí od pradávna. | Ten dom tam stojí odpradávna.
  • Bránu namaľoval na hnedo. | Bránu namaľoval nahnedo.

Poznámka. – V niektorých textoch (najmä v hovorovom štýle) sa často vyskytuje spojenie prísloviek strašne/hrozne s prídavným menom, ktoré sa používa na vyjadrenie pozitívnych vlastnosti:
strašne chutné jedlo, strašne pekné topánky, hrozne dobrý film
V takomto prípade je vhodnejšie použiť príslovky veľmi, náramne, ohromne, neobyčajne ap.

Funkcia príslovky vo vete

Príslovky môžu byť vo vete:

• príslovkovým určením (najčastejšia funkcia prísloviek)
  • Veľmi rýchly krok; utekal rýchlo; prišiel zďaleka
• nezhodným prívlastkom
  • Recitovanie spamäti je náročné.
• Súčasťou slovesno-menného prísudku, resp. vetného základu
  • Bude treba viac času.

Slovnodruhový prechod (konverzia)

V určitom kontexte sa niektoré príslovky stávajú inými slovnými druhmi:

• príslovka – predložka
  • Zliezol dole. – príslovka
  • Plával dole riekou. – predložka
• príslovka – častica – predložka
  • Okolo rástla krásna zeleň. – príslovka
  • Kabát stál okolo sto eur. – častica
  • Pobehovali okolo ohňa. – predložka
• príslovka – číslovka
  • Veľa nasnežilo. – príslovka
  • Má veľa peňazí. – číslovka
• príslovka – citoslovce
  • Korčuľuje excelentne. – príslovka
  • Excelentne! – citoslovce
• príslovka – prídavné meno
  • Vyzeráš super. – príslovka
  • Hrali sme super hru. – prídavné meno

---

Zdroje

1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
4. Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
5. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

---

Kategórie: Slovenčina | Morfológia