Dielo: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (rok vydania 1862)
Autor: Ján Palárik (1822 – 1870)
Dramatik, publicista, kňaz. Pochádzal z Kysúc z učiteľskej rodiny. Študoval katolícku teológiu v Ostrihome, v Bratislave a v Trnave. Venoval sa aj štúdiu filozofie, literatúry a jazykov (ovládal sedem cudzích jazykov – latinčinu, gréčtinu, maďarčinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu a francúzštinu).
Pôsobil ako vydavateľ cirkevného časopisu Cyril a Metod – na jeho stránkach sa objavili myšlienky presadzujúce kritické postoje k cirkvi a demokratizačné reformy, za čo bol potrestaný cirkevným väzením a preložením do Pešti. Redigoval Katolícke noviny a prispieval aj do časopisu Slovenské noviny. Vo svojej tvorbe využíval zámenu postáv (Molièrov kompožičný princíp komédie).
Z tvorby: Veselohry: Inkognito, Drotár (v oboch hrách dochádza k zámene postáv)
Zaradenie: postromantická literatúra
Útvar: veselohra (komédia – komická dráma)
Spoločenský a historický kontext
Palárik sa aktívne zapájal do politického života, bol príslušníkom politickej strany Nová škola. Ako jeden z prvých žiadal spoluprácu s Maďarmi a nie ich odmietanie. Podporoval spolužitie národov Rakúsko-Uhorska a žiadal ich rovnoprávnosť. Zdôrazňoval myšlienku demokratizácie politického i sociálneho života. Bojoval za občianske práva, národnú i sociálnu slobodu.
Charakteristika diela
Veselohra z prostredia vidieckej šľachty, ktorou sa autor snažil poukázať na potrebu tolerancie, zblíženia sa, odstránenia sporov a nezhôd medzi:
- Spoločenskými vrstvami – prostredníctvom dožinkovej slávnosti, na ktorej sa priamo zúčastnila aj grófka Elisa, načrtol zmierenie šľachty a prostého ľudu/zemianstva.
- Národmi – svadbou pomaďarčených Slovákov (Ľudovít, Rohon) so Slovenkami (Elisa, Miluša) poukázal na zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi.
Oslavuje vlastenectvo a úctu k rodnému jazyku. Dôležitá je aj sociálna téma (vzťah šľachty a slovenskej inteligencie; vzťah k nižšie postaveným, vzťah k ľudu – napr. grófka Elisa je priateľská k inteligencii, milá k nižšie postaveným, k ľudu).
Uplatňuje zámenu postáv (barón – zememerač, grófka – Miluša).
Konflikt sa vyvíja v dvoch líniách:
- Národnostnej – pomaďarčení mladíci z Pešti narazia na mladé dievky hlásiace sa k slovenskému pôvodu.
- Spoločenskej – barón si myslí, že sa zaľúbil do obyčajného dievčaťa a zememerač do grófky. Museli by preto riskovať spoločensky nerovné vzťahy.
Kompozícia
Hra je rozdelená na tri dejstvá. Súčasťou diela sú rýmované verše a texty slovenských ľudových piesní.
Postavy
Grófka, Elisa Hrabovská – sirota, krásna, milá, priateľská. Váži si služobníctvo i obyčajný ľud. Jej tútorom je barón Kostrovický starší. Jeho syn je podľa sobášnej dohody jej snúbencom. Hlási sa k slovenskému pôvodu.
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa Orieška, grófkina spoločnica a zároveň dobrá priateľka. Vzdelaná, múdra, vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku.
Barón Ľudovít Kostrovický – snúbenec grófky Hrabovskej. Má síce slovenský pôvod, no pod vplyvom budapeštianskeho prostredia sa začal hlásiť k maďarskému národu. Uprednostní ľúbostný cit pred majetkom, hoci má šľachtický pôvod a nerovným manželstvom by jeho rodina utŕžila veľkú hanbu.
Zememerač Rohon – priateľ baróna Kostrovického. Zaľúbi sa do Miluši. Je síce pomaďarčený, no vďaka jej myšlienkam a národnému duchu si uvedomí svoj pôvod a vracia sa k svojim národným koreňom.
Orieška – Milušin otec, vlastenecký školský učiteľ.
Capková – grófkina komorná. Nafúkaná a nesympatická.
Pišta – husár baróna Kostrovického.
Dej
I. dejstvo
Miluša, spoločníčka grófky, si prezerá obrazy v sále grófkinho kaštieľa, keď sa vo dverách zjaví jej otec – učiteľ Orieška. Obec požiadala grófku o príspevok na opravu školy. Neprišla však žiadna odpoveď, a preto prišiel učiteľ osobne. Grófka Elisa o tom nerozhoduje sama, všetko závisí od jej tútora baróna Kostrovického.
Miluša mu oznamuje, že všetko je už v poriadku. Grófka sa prihovorila za školu a barón povedal, že sa postará, aby v okrese zlepšil stav obecných škôl a vzdelávanie ľudu. Učiteľa teší záujem panstva o školstvo.
V najbližších dňoch má prísť do kaštieľa vzácna návšteva – syn pána baróna Kostrovického, ktorý je podľa sobášnej dohody grófkiným snúbencom. Miluša vyjadrí obavy o grófku, pretože sa má vydať za človeka, ktorého nepozná a nič o ňom nevie. Aj Grófka je v rozpakoch z toho sobáša.
Suchay (grófkin úradník) oznamuje grófke, že žnice a ženci ju žiadajú o povolenie usporiadať oslavu dožinkov. Orieška jej vysvetlí, čo sú to dožinky – slávnosť po skončení žatvy. Grófka súhlasí a zavolá si dnu dedinskú deputáciu.
Dožinkovú slávnosť usporiadajú v deň príchodu mladého baróna. Počas tejto slávnosti učiteľova dcéra ponesie dožinkový veniec a bude kráľovnou celého plesu. Grófka prikáže úradníkovi, aby sa o všetko postaral a na ničom nešetril.
II. dejstvo
Capkovej sa nepáči, čo sa v kaštieli deje. Myslí si, že Miluša odhovára grófku od sobáša. Rozhodne sa informovať baróna Kostrovického a pošle mu list.
Grófka obdrží list, v ktorom sa píše, že mladý barón príde ešte dnes. Barón Kostrovický (starší) môže prísť až na druhý deň, a preto posiela so svojím synom pána inžiniera Rohona.
Grófka požiada sluhu Pištu, aby jej porozprával niečo o mladom barónovi. Jeho slová jej však veľkú radosť nepriniesli. Z grófkinho budúceho manžela sa stal veľký Maďar. Nechce sa zhovárať ani po slovensky, ani po nemecky. Rozpráva iba maďarským jazykom. Celé služobníctvo „odpráši“, ak sa do roka nenaučí po maďarsky.
Mladé figliarky sa dohodnú, že si vymenia úlohy – Miluša privíta návštevu a bude sa vydávať za grófku, zatiaľ čo rolu kráľovnej dožinkov si zahrá grófka. Pištovi a Capkovej prikážu, aby nikomu nič neprezradili.
Prichádzajú mladý barón Ľudovít a jeho priateľ zememerač Rohon. Ľudovít je obozretný. Nepáči sa mu, že si má zobrať dievča, ktoré nepozná. Preto urobia to isté, čo spravili mladé dievky – vymenia si úlohy. Rohon bude predstierať, že je barón, a Ľudovít sa bude vydávať za inžiniera Rohona. Aj oni prikážu Pištovi, aby nikoho neinformoval o ich zámene.
V kaštieli sa stretnú s grófkou (Milušou), ktorá je však nepravá. Mladí páni hovoria len po maďarsky. Falošnej grófke to pripadá veľmi smiešne. Vari nevedia, že sú v slovenskom kraji? Miluša sa zastáva slovenského národa a jeho ľudu. Hovorí po slovensky s veľkým nadšením.
Ľudovítovi sa jej správanie vôbec nepáči, je zhrozený, že toto má byť jeho nevesta. Rohanove pocity sú však úplne opačné. Miluša mu pripadala krásna a úprimná.
Mládenci sa stretávajú s pravou grófkou. Ľudovítovi jej krása hneď učaruje. Ešte nestretol krajšie dievča.
III. dejstvo
Grófka je smutná, lebo nemôže voliť podľa srdca. Vidí, že Rohon, vydávajúci sa za grófa, je zaľúbený do Miluši a jej sa páči pán inžinier, ktorý je v skutočnosti pravým barónom.
Rohon sa práve chystá prezradiť Miluši celú pravdu, keď ho falošná grófka predbehne a povie mu, ako sa s Elisou vymenili. Rohon sa neprezradí. Namiesto toho jej, nezbadajúc pravú grófku a svedkov, vyzná lásku. Grófka, pozerajúc na dvojicu, chce odísť, no Rohon ju zastaví. Nechce im spôsobovať ďalší nepokoj a konečne prizná, že i on a barón sa vymenili. Miluša sa teší, že muž, ktorý sa jej páči, nie je barón, ale zememerač.
Pravá grófka Hrabovská je z tohto priznania rozradostená tiež. Rozhodla sa však pokračovať v tajnom pláne a naďalej sa vydáva za obyčajnú devu.
Ľudovít chodil po dedine, ale darmo, nenašiel tú dievčinu, ktorá sa mu tak veľmi páčila.
Začína sa slávenie dožinkov. Ľudovít je dojatý z krásneho slovenského spevu i z celého predstavenia. Objavuje sa pred ním grófka sťa žnica s klasovým vencom na hlave. Ľudovít ju naozaj miluje. Dokonca je ochotný vziať si za ženu obyčajnú dievčinu z ľudu, čím by celý jeho rod utŕžil veľkú hanbu.
Prichádza Orieška, ktorý hovorí, že tá žnica s vencom na hlave bola jeho dcéra, nevediac, že grófka a Miluša sa vymenili, čím sa celá situácia ešte viac skomplikuje. Ľudovít ho žiada, aby mu odobril manželstvo s Milušou (myslí však na grófku). Orieška je zľaknutý.
Prichádza Rohon. Aj on sa uchádza o ruku dcéry učiteľa Orieška. Zatiaľ čo sa páni dohadujú, Pišta ohlási príchod pána baróna Kostrovického. Rohon odchádza s Orieškom a všetko mu vyrozpráva.
Ľudovít odhodlane predstúpi pred svojho otca a hovorí, že nechce grófku, pretože sa zaľúbil do inej. Konstrovický je veľmi prekvapený a znepokojený. Nevie, čo sa to porobilo s jeho synom. Nikdy nebude súhlasiť s nerovným manželstvom.
Do všetkého sa pripletie Capková, ktorá si myslí, že Rohon je syn pána baróna. Kostrovický už ničomu nerozumie a považuje Capkovú za šialenú.
Celá situácia sa nakoniec vyjasní. Orieška im všetko vysvetlí a obe strany ostanú spokojné. Všetci sú šťastní.
Grófka a Ľudovít si vyznajú lásku a dostanú požehnanie od Kostrovického.
Na záver zaznejú dve slovenské ľudové piesne a opona padá.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber B. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2017. ISBN 978-80-8133-061-2.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Palárik, J.: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran, 1972.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
