Slávy dcera – Ján Kollár

Dielo: Slávy dcera (rok vydania 1832)
Autor: Ján Kollár (1793 – 1852)
Narodil sa v Mošovciach pri Martine v rodine roľníka. Vyštudoval latinskú školu v Kremnici, potom pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Počas štúdia v Jene sa zoznámil s Frederikou Wilhelmínou (Mínou) Schmidtovou, dcérou evanjelického kňaza. Zaľúbil sa do nej a inšpirovala ho k napísaniu diela Slávy dcera.

Ich láske bránila Frederikina matka, pretože ju nechcela pustiť do Uhorska, považovala ho za „barbarské“ a „necivilizované“. Vzali sa až po šestnástich rokoch, keď zomrela jej matka. Po skončení štúdií pôsobil ako evanjelický kňaz v Pešti. Na sklonku života pôsobil na viedenskej univerzite, kde ho menovali za profesora slovanskej archeológie. Zomrel vo Viedni. Po smrti boli jeho pozostatky prenesené do Prahy.
Z tvorby: Básně Jána Kollára (zbierka sonetov), Slávy dcera, Národnie Zpievanky (zbierka ľudových piesní).

Zaradenie: preromantizmus
Útvar: lyrická skladba
Hlavné témy diela: národ, osobné pocity a svetonázor, láska

Obsah
  1. Spoločenský a historický kontext
  2. Charakteristika diela
  3. Kompozícia
  4. Obsah
  5. Zdroje

Spoločenský a historický kontext

Ján Kollár sa zaoberal otázkami Slovanov, ich pôvodom, ich postavením vo svete. Počas jeho štúdia v Nemecku sa konali oslavy 300. výročia Lutherovej reformácii. Pri tejto príležitosti sa na hrade Wartburg uskutočnila demonštrácia za zjednotenie Nemecka. Bol svedkom silnejúceho nemeckého nacionalizmu. Správanie a postoje nemeckej mládeže sa navyše vyznačovali prejavmi šovinizmu.

Počas štúdia sa zúčastnil na prednáškach z nemeckej histórie, ktoré súviseli aj s dejinami Slovanov. Mal možnosť navštíviť miesta slovanského osídlenia. Tieto územia boli také ponemčené, že slovanský odkaz bolo možné vidieť len na náhrobných nápisoch a v niektorých názvoch.

Zistené okolnosti a aktivity nemeckej mládeže v ňom vyvolali strach a obavy o budúcnosť slovenského národa a Slovanov, naopak posilnili jeho negatívny postoj k Nemcom. Nechcel, aby slovanské národy podľahli germanizácii. Rozvíjal myšlienku slovanskej vzájomnosti. Cestu videl v spolupráci slovanských národov. Nemalo však ísť o politické spojenie, ale spoluprácu v kultúrnej oblasti, štúdium slovanských jazykov, výmeny vedcov, literátov a kníh.

Vo svojej koncepcii o slovanskej vzájomnosti navrhoval používanie štyroch slovanských jazykov: severný – poľský, južný – ilýrsky (srbochorvátsky), východný – ruský, československý. Československý jazyk mal byť spoločný pre Slovákov a Čechov (išlo o akúsi češtinu obohatenú o prvky slovenských nárečí). Tento návrh bol však neprijateľný, odmietla ho slovenská inteligencia i českí intelektuáli.

Za ochrancu Slovanov považoval Rusko, ktoré zvíťazilo nad Napoleonom (čim dokázalo svoju silu) a ako jediné zo všetkých slovanských národov malo v tom čase zriadený samostatný štátny útvar. Rusko však bolo v skutočnosti najzaostalejším štátom v Európe – krajina sa vyznačovala hegemonistickou politikou (pripojenie bieloruského a ukrajinského územia, časť varšavského územia, územia Balkánu) a bol v nej zavedený cárizmus (vládny systém založený na neobmedzenej moci cára). Kollár pritom kritizoval aktivity Nemcov, Angličanov i Turkov. Obviňoval ich z kolonializmu, z dobyvačnej a zotročujúcej politiky.

Zoznámil sa s filozofiou nemeckého filozofa a mysliteľa Johanna Gottfrieda Herdera, ktorý podporoval myšlienku, že ľudský vývin smeruje k humanizmu. Podľa neho boli Slovania mierumilovní, pohostinní, odmietali násilie, mali bohatú ľudovú slovesnosť, a preto mali najlepšie predpoklady pre humanitné spolužitie. Tým podporil myšlienku slovanskej vzájomnosti. Z jeho práce čerpali najmä Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik a Ľudovít Štúr.

Charakteristika diela

Slávy dcera je prvá významná rozsiahla básnická skladba v slovenskej literatúre. Dielo o láske k žene a slovanskej vlasti je inšpirované skutočným objektom Kollárovej lásky – Nemkou Frederikou Wilhelmínou Schmidtovou, dcérou evanjelického pastora, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Nemecku.

Autor sa inšpiroval aj romantickým dielom G. G. Byrona: Putovanie Childa Herolda (hrdina sa vydáva na cestu po krajinách Európy a Malej Ázie) – motív cesty, téma putovania – Kollárov lyrický hrdina putuje z Nemecka cez slovanské územia na Slovensko.

Prědspěv má znaky klasicizmu, spevy majú znaky preromantizmu.

  • Klasicizmus
    • antické vzory
    • motív cesty, téma putovania
    • postavy – sprievodca na ceste – Milek, sprievodkyňa po nebi a pekle Mína
    • prítomnosť božskej bytosti – bohyňa Lada
    • žalospev/elégia
    • časomerný veršový systém (prědspěv)
  • Preromantizmus
    • epizujúce prvky v lyrickej skladbe (druhový synkretizmus – porušuje sa čistota literárneho druhu, ktorá sa v klasicizme dodržiavala)
    • spracovanie reálneho intímneho citového zážitku
    • vlastenecká idea
    • odmietavý vzťah k nastolenému spoločenskému poriadku, k pomerom vo svete
    • odklon od časomerného veršového systému (v spevoch)

Dielo Slávy dcera sa skladá z Prědspěvu a piatich spevoch.

Prědspěv

Předspěv je typickým žalospevom/elégiou – smútočná báseň vyjadrujúca bôľ a žiaľ, ktorá obsahuje prvky úvahovosti a melanchólie. Má smútočný ráz so žiaľom nad osudom Slovanov, obsahuje aj úvahy o slobode človeka, o dôležitosti úcty a láske človeka k človeku, o ľudskosti. Autorovi sa podarilo znázorniť výstižný obraz súčasnej krajiny jediným veršom prostredníctvom kontrastných metafor: někdy kolébka, nyní národu mého rakev. Autor kritizuje stav spoločnosti, uvedomuje si, koľkému utrpeniu boli Slovania vystavený – je kritický, nie však útočný – neprejavuje nenávisť voči ostatným národom, nemá sklony k agresii, nevyzýva k odplate ani k boju.

Žalospev sa prednášal nahlas. Aj preto je písaný ozdobným a nadneseným štýlom – ide o jednu z najznámejších a najkrajších častí diela. V Předspěve nájdeme množstvo umeleckých prostriedkov.

Často využívané sú aj opakovacie figúry. Z niektorých veršov s úvahovými myšlienkami sa stali aforizmy (múdre výroky), ktoré sú používané aj v súčasnosti, napr.
Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jíma otroky, sám je otrok.

Kompozícia

Předspěv a päť spevov.

Prědspěv

Prědspěv – Lyrický žalospev/elégia obsahuje 106 veršov a je napísaný časomerným veršovým systémom (založený na striedaní dlhých a krátkych slabík).

Autor využil spojenie hexametra s pentametrom (6-stopový a 5-stopový verš) – vytvoril elegické distichon (strofa zložená z dvoch veršov rozličného metra), dvojveršie, ktoré sa využívalo v klasicistických žalospevoch.

Spevy

  • I. spev: Sála;
  • II. spev: Labe, Rén, Vltava;
  • III. spev: Dunaj;
  • IV. spev: Léthe (z gr. mytológie, rieka, kde nachádzali zabudnutie);
  • V. spev: Acheron (z gr. rieka Vzdychov, pretekala podsvetím).

Obsahujú 615 sonetov (zneliek).

Obsah

Prědzpěv

Autor žiali nad minulosťou Slovanov. Pociťuje smútok, hľadiac na zem Lužických Srbov, kde zvíťazila krivda, nespravodlivosť a krajina bola takmer ponemčená.
Má strach, že Slovensko postihne rovnaký osud. Preto vyzýva, aby sa obrátili na Rusko (je označené symbolom: dubisko), ktoré dokázalo odolať ťažkým časom.
Kritizuje tých, ktorí hania vlastný národ. Odrodilci, ktorí sa obrátili proti národu, sú horší než samotné vojny a boje.
Odsudzuje všetky aktivity a činy, ktorými národy siahli iným národom na slobodu. Obžalúva Nemecko, Anglicko aj Turecko. Autor sa prikláňa k slobode, humanizmu a mieru.

Spev I. Sála

Ústrednou témou je láska k Míne, ktorá sa stáva dcérou matky Slávy. Má prednosti všetkých slovanských žien, ukrýva sa v nej krása Poľky, Srbky, Slovenky i Rusky. Ľúbostné verše, zobrazenie citu, vrúcne vyznanie lásky sú prvkami preromantizmu.

Lyrický hrdina sa nachádza na území Nemecka. Jeho putovanie sa začína v Jene. V jeden deň o polnoci za ním prichádzajú dvaja duchovia – jeden duch s holým mečom, druhý duch s natiahnutým lukom. Pýtajú sa, koho miluje viac: „Miluješ-li vlast svou více, či-li Mínu?“ Rozhodne sa rozdeliť svoje srdce na dve polovice.

Hrdina sa lúči s Mínou, pretože už musí odísť k národu. Sľúbi jej vernosť. Odchádza a svoju milovanú necháva v krásnom prostredí lúk, záhrad a polí, v ktorom spolu prežili šťastné chvíle.

Spev II. Labe, Rén, Vltava

Putovanie hrdinu pokračuje. Uberá sa z Jeny cez Labe, smeruje k svojej vlasti, do zeme medzi Tatrami a Dunajom. Spomína na svoju milovanú, láska je stále v popredí záujmu. Jeho myšlienky sú však pochmúrnejšie. Sú poznačené žiaľom a smútkom z odlúčenia od Míny.

Ocitá sa na území českej zeme. Pozoruje krajinu a žiali nad tým, v akom postavení sa nachádza. Zem, ktorá má takú slávnu minulosť, musí prijímať rozkazy od nepriateľov Slovanov – Nemcov. Pripomína im históriu, spomína osobnosti Cyrila, Nepomuckého i Jána Husa. Za vinníkov nepovažuje len cudzích, vyčíta Čechom ich pasivitu, ktorá je podľa neho najväčším zlom.

Spev III. Dunaj

Básnik prichádza do svojho rodného kraja – územie Slovenska, od hôr Tatier k brehom Dunaja. Žiali a smúti, vidiac toľkú biedu a krivdu v krajine, v ktorej prežil šťastnú mladosť a radostné chvíle.

V myšlienkach sa mu znova vynára jeho Mína. Žiali nad stratou lásky. Uvedomuje si, že sa so svojou milou stretne až po smrti – v pozemskom živote nikdy nebudú spolu.

Spevv IV. Léthe
Spevv V. Acheron

Léthe predstavuje slovanské nebo, kde sa nachádzajú tí, čo Slovanom priali, všetci, ktorí sa zaslúžili o Slovanské národy. Acheron je pomenovaním slovanského pekla, nachádzajú sa v ňom všetci neprajníci a protivníci Slovanov. Hrdina opúšťa pozemský svet. Mína ho sprevádza po slovanskom nebi i pekle. Stala sa nadpozemskou bytosťou, premenila sa na vílu.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
  3. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
  4. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
  5. Kollár, J. Slávy dcera. Bratislava: Tatran, 1974.
  6. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.

Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela

Podobné článkyViac článkov od autora