Modifikácia vetnej stavby

Veta v jazykovom prejave nemá vždy ideálnu stavbu, v ktorej dodržujú zákonitosti slovosledu. Vo vete sa môžu vyskytovať rôzne odchýlky a osobitosti.

Takéto nepravidelnosti vetnej stavby sa označujú aj ako modifikácie vetnej stavby alebo expresívne syntaktické konštrukcie. Vyskytujú sa hlavne v hovorených jazykových prejavoch. V písaných prejavoch sú nositeľmi charakteristického, individuálneho autorovho štýlu. Sú prítomné najmä v umeleckom štýle, no nájdeme ich aj v publicistickom a rečníckom štýle.

Medzi najznámejšie modifikácie vetnej stavby patrí apoziopéza, prerývaný výpoveď, osamostatnený vetný člen, pripojený vetný člen, vytýčený vetný člen, elipsa, inverzia a parentéza.

Obsah
  1. Vytýčený vetný člen
  2. Pripojený (pričlenený) vetný člen
  3. Osamostatnený vetný člen
  4. Elipsa (výpustka)
  5. Apoziopéza (neukončená výpoveď)
  6. Prerývaná (prerušovaná) výpoveď
  7. Parentéza (vsuvka)
  8. Inverzia (prehodený slovosled)
  9. Štylistické chyby
  10. Zdroje

Vytýčený vetný člen

Oddeľujeme ho čiarkou alebo pomlčkou. V hovorenom jazykovom prejave sa odčleňuje aj intonáciou. Je to expresívny jazykový prostriedok, ktorým sa vyjadruje dôraz alebo citové pohnutia (nálada, atmosféra, situácia,vzťah hovoriacich…). Vytýčený vetný člen sa vyskytuje predovšetkým na začiatku vety. Upozorňuje sa naň pomocou ukazovacieho zámena.

  • Vanilkovú, tú mám najradšej!
  • Trblietavé, tie sú najkrajšie.

Vytýčiť sa dá aj prísudok, no ten sa nepovažuje za vytýčený vetný člen, pretože sa formálne nevyčleňuje – neoddeľujeme ho čiarkou.

  • Písať nepíše.
  • Bežať nebeží.
  • Kričať nekričí.

Pripojený (pričlenený) vetný člen

Vždy sa oddeľuje čiarkou alebo pomlčkou. Je to prostriedok, ktorý obyčajne zdôrazňuje určitú časť vety alebo prináša doplňujúcu informáciu. Autor zdanlivo ukončí svoju výpoveď a potom pripojí vetný člen – zvyčajne sa pričleňuje neočakávane.

  • Kúp mi cukríky, ale dvoje.
  • Nalej mi vodu, ale studenú.
  • Vrátili sa z dovolenky – predvčerom.

Osamostatnený vetný člen

Má podobu vety. Vzniká osamostatnením akéhokoľvek vetného člena, ktorý je oddelený od vety bodkou. Má najmä zdôrazňovaciu funkciu.

  • Dedina ležala v studenom údolí. Tichá a opustená.
  • Hrad stál na mohutnej hore. Vysokej a skalnatej.
  • Pozvi len troch kamarátov. Alebo štyroch.

Elipsa (výpustka)

Elipsa vzniká vypustením určitej časti vety; vo vete vynecháme určité slovo/slová (obyčajne menej dôležité – doplniteľné), ktoré by podľa zákonitostí jazyka vo vete nemali chýbať, no sú známe z kontextu alebo si ich na základe komunikačnej situácie dokážeme odvodiť/domyslieť. Elipsou sa uplatňuje úspornosť jazyka – ekonomizácia.
Nájdeme ju v bežnej komunikácii a v ustálených slovných spojeniach.

  • Zajtra idem k lekárovi…
  • No čo, bol si? (No čo, bol si u lekára)
  • Nie, nakoniec som nešiel (Nie, nakoniec som nešiel k lekárovi)
  • Kúp desať (Kúp desať rožkov)
  • Aký otec, taký syn (Aký je otec, taký je syn).
  • Aká práca, taká pláca (Aká je práca, taká je pláca).

Apoziopéza (neukončená výpoveď)

Označuje sa tromi bodkami alebo pomlčkou, v hovorenom jazykovom prejave intonáciou. Apoziopéza predstavuje nedokončenú vetu. Neukončenie výpovede môže mať vnútornú príčinu (autor zámerne nedokončí výpoveď) alebo vonkajšiu príčinu (autorova výpoveď je násilne prerušená). Najčastejšie sa s ňou stretávame v hovorenej reči, no využíva sa aj v umeleckom štýle ako príznakový výrazový prostriedok vyjadrujúci emócie (rozrušenie, nepokoj, strach…).

  • Vstaň lebo…
  • Nie si ty…?
  • Ach…

Prerývaná (prerušovaná) výpoveď

Označuje sa tromi bodkami. Je to štylistický prostriedok používajúci sa na označenie prerušovanej, vzrušenej reči v citovo vypätej situácii. Často sa kombinuje s apoziopézou.

  • Ak je múr… ak je brána… ale… ach, radšej ani neodpoviem! (Jozef Ignác Bajza)

Parentéza (vsuvka)

Oddeľuje sa zľava aj sprava čiarkou, pomlčkou alebo zátvorkami, v hovorenej reči intonáciou. Vsuvka je doplňujúca časť určitej vety. Má vysvetľovaciu a spresňujúcu funkciu. Môže to byť jedno slovo, ale aj celá veta, ktorá sa vloží do výpovede.

  • Od tretej hodiny, ako hlásili v rozhlase, sa budú organizovať trhy.
  • Veda zaoberajúca sa usporiadaním živých organizmov – anatómia – je veľmi zložitá.
  • Peter Sagan (*26.01.1990) je trojnásobným majstrom sveta v cestnej cyklistike.

Poznámka. Vysvetľovacie a hodnotiace častice (popravde, samozrejme…) sa síce oddeľujú čiarkami, no za vsuvky sa nepovažujú.

Inverzia (prehodený slovosled)

Zámerné prehodenie slov vo vete sa uplatňuje najmä:

  • v umeleckom štýle
    • Spívam, jak hroznú Svatopluk na Karolmana véďel Vojnu… (Ján Hollý)
  • v odbornom názvosloví
    • Kyselina sírová, rumanček kamilkový, mak siaty…
  • v expresívnom jazykovom prejave (najmä v hovorovom štýle)
    • Sa upokoj! Si ma neželaj! Ho nenávidím!

Štylistické chyby

Pri tvorení jazykového prejavu vznikajú nielen nepravidelnosti, ale aj defektné syntaktické konštrukcie, ktoré sú v rozpore so skladbovou a štylistickou správnosťou. Medzi najznámejšie štylistické chyby patrí: kontaminácia, zeugma, anakolút.

Kontaminácia

Vzniká krížením väzieb významovo podobných slov (predovšetkým slovies).

NesprávneSlovesoSprávne
Rozumiem vás. Chápem vám.Rozumieť chápaťRozumiem vám. Chápem vás.
Napadla ma myšlienka.napadnúťNapadla mi myšlienka. Napadlo ma zviera.

Zeugma

Syntaktická deformácia označujúca sa aj ako násilná elipsa. Vzniká vtedy, keď sa vo vete nevhodne vypustia slová, ktoré sa vzhľadom na gramatické väzby vynechať nemôžu.

  • (Nesprávne) Prišiel a odišiel z kancelárie.
  • (Správne) Prišiel do kancelárie a odišiel z nej.
  • (Nesprávne) Vyliezli a skočili z mostíka.
  • (Správne) Vyliezli na mostík a skočili z neho.

Anakolút

Anakolút je vybočenie z väzby, vetnej stavby. Vzniká vtedy, keď ďalšia časť vety nenadväzuje správne na predchádzajúcu časť vety. Vyskytuje sa najmä v hovorených jazykových prejavoch.

  • (Nesprávne) Zábavný park, ktorý sme navštívili, bolo úžasne.
  • (Správne) Zábavný park, ktorý sme navštívili, je úžasný.
  • (Nesprávne) Koncentrácia oxidu uhličitého, ktorá sa neustále zvyšuje, treba regulovať.
  • (Správne) Koncentráciu oxidu uhličitého, ktorá sa neustále zvyšuje, treba regulovať.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Syntax

Podobné článkyViac článkov od autora