Dielo: Keď báčik z Chochoľova umrie (1890)
Autor: Martin Kukučín (1860 – 1928; vlastným menom Matej Bencúr)
Narodil sa na Orave v dedine Jesenová, pochádzal zo sedliackej rodiny. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy, kde sa zapájal do činnosti študentského spolku Detvan (2 roky bol jeho predsedom). V tomto prostredí sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom, pozitivizmom a ruskou realistickou literatúrou. Po ukončení medicíny pôsobil ako lekár na ostrove Brač, kde sa oženil s manželkou, s ktorou neskôr odišiel do Južnej Ameriky.
Zaradenie: slovenský realizmus
Útvar: humoristická poviedka
Charakteristika diela
Kukučín pochádzal z dedinských pomerov, a preto dobre poznal život na vidieku. Svoje poznatky využil v diele Keď báčik z Chochoľova umrie, v ktorom zachytáva majetkový i morálny úpadok zemianstva. Vrstvu sedliakov reprezentuje Ondrej Tráva a zemiansku vrstvu pán Aduš Domanický. Kukučín síce zachytáva rozklad zemianskej vrstvy, no veril v mravný prerod jednotlivca, veril, že človek sa dokáže zmeniť.
Humoristická poviedka je postavená na protiklade hlavných postáv:
Aduš – jeho predkovia sú zemania, no on je vlastnou vinou schudobnený.
Ondrej – má sedliacke korene, no vďaka svojmu umu sa z neho stal zbohatnutý obchodník.
Autor pracuje so slovným humorom, využíva hyperboly, kvetnatý jazyk a paradoxné tvrdenia (napr. krava je chudá, vyhladovaná, no Aduš tvrdí, že to je taká sorta a má veľkú dojivosť).
Situačný humor s tragikomickými prvkami pripomína miestami až frašku (napr. Adušove neustále vyhováranie sa a rozprávanie vymyslených príbehov).
Konflikt
V diele sa vyskytujú tri typy konfliktov:
- interpersonálny – konflikt s inou osobou (Ondrej – Aduš),
- spoločenský – konflikt so spoločnosťou,
- osobný – postava sa dostáva do konfliktu sama so sebou (Aduš – uvedomí si svoje konanie a radikálne sa zmení).
Kompozícia
Dieloskladá sa zo šiestich častí:
- I. časť – obrazy z trhu, krčmy, uzatvorenie obchodu medzi Ondrejom a Adušom,
- II. časť – obrazy z jarmoku, Ondrejov nocľah v Domaniciach,
- III. časť – rozhovor Ondreja s gazdom,
- IV. časť – Ondrejova návšteva u Aduša,
- V. časť – prehliadka dvora a statku,
- VI. časť – Ondrej a Aduš v záhrade pri hroboch, jarmok v Zámosti.
Dejová línia je nevýrazná. Autor sa sústredil na opis prostredia, charakteristiku hlavných postáv, Adušove historky a výhovorky.
Postavy
V menách hlavných postáv sa ukrýva ich charakteristika:
Tráva – prispôsobivý človek ako tráva vo vetre.
Domanický – (Doma nič) človek, ktorý doma nič nemá.
Ondrej Tráva
Sedliak v Kameňanoch. Gazdovanie zavesil na klinec a začal sa venovať obchodovaniu. Obchodoval so všetkým tovarom a plodinami. Bol veľmi bystrý, prispôsoboval sa trhu. Vždy vedel, kedy bude po nejakom tovare dopyt a naopak, kedy sa niečoho treba vzdať.
Málokedy bol doma, cestoval po okolitých jarmokoch, preto nečudo, že ho každý poznal. On však neznal skoro nikoho po mene. Ak niekoho stretol, vždy ho pomenoval nejakým krstným menom a keď neuhádol, vyhovoril sa, že si ho pomýlil s niekým iným.
Ľudia sa k nemu hlásili vždy, keď mali niečo na predaj a potrebovali zarobiť. On túto skutočnosť vedel veľmi dobre využiť, nikdy neukázal veľký záujem o kúpu, ba práve naopak, vyhováral sa, že tovar pôjde ťažko predať a zle sa drží na sklade, až napokon tovar odkúpil len z priateľstva k predávajúcemu. Takto si získal sympatie ľudí, tvrdili o ňom, že je dobrý človek a mali pocit, že pre každého robí niečo navyše.
Veľmi rád zjednával ceny, vždy sa tešil lacnejšej kúpe, až na to raz doplatil u pána Aduša Domanického.
Pán Aduš Domanický z Domaníc
Schudobnený zeman, ktorý nemá skoro nič. Svojím správaním, vystupovaním, hrdosťou pôsobí ako dôležitý, majetný pán. Vyobliekaný s okrúhlym klobúčikom na hlave, s vyčesanými vlasmi a s fúzmi vykrútenými do hora chodil po jarmoku od jedného stánku k druhému, obzeral si bundy, skúšal kožušiny, akoby chcel pól jarmoku vykúpiť. V skutočnosti si však nekúpil takmer nič, pretože peňazí nemal.
Mnohovravný výmyselník, ktorému vo vychvaľovaní sa a rozprávaní príbehov niet páru na svete. Vychvaľuje sa báčikom z Chochoľova – boháčom, ktorý mu po smrti odkáže všetok majetok. Je lstivý, prefíkaný, berie preddavky za tovar, ktorý nemá, no sám seba za zlodeja nepokladá.
Životnú lekciu, ktorá ho zmení, dostáva, keď hrozí, že príde o jasene stojace nad hrobmi jeho predkov. Spamätá sa a uvedomí si, do akého stavu sa dostal. Ondrejovi nakoniec vracia dlžobu a nastáva zmena v mravnej rovine.
Vedľajšie postavy
Juráň a Katrena – gazdovia, ktorí prichýlili Ondreja Trávu v Domaniciach.
Adam a Eva – sluhovia Aduša Domanického.
Báčik z Chochoľova – bohatý kňaz, brat Adušovej mamy, po ktorom má Aduš zdediť veľký majetok.
Obsah
I. časť
Ondrej Trávacestuje po jarmokoch, obchoduje, kupčí a bohatne. Na každom jarmoku vídaval človeka, ktorého poťažky nevšimnúť si. Bol ním Aduš Domanický pretŕčajúci sa vo svojom bohatom hábe, chodiac od jedného k stánku k druhému. Hoci ho stretával, nikdy sa s ním nezoznámil.
Po jarmoku v Podhradí sa pobrali všetci do hostincov a krčiem. V krčme sa náhodne zišli Ondrej i Aduš. Ondrej si obzeral Aduša, no ten nepôsobil tak ako na jarmoku. Bol neupravený, v pokrčenom oblečení. Aduš sedel v spoločnosti priateľov, predvádzal svoje chvastúnstvo, vychvaľoval sa, rozprával jednu vymyslenú historku za druhou, spomínal báčika z Chochoľova. Nočná hodina pokročila, pomaly sa začali všetci zberať, až na Aduša, ktorý nie a nie odísť, kým má vína vo fľaši. Nakoniec ostali v krčme už iba oni dvaja. Aduš si v alkoholovom opojení prisadol k Ondrejovi a začali sa zhovárať. Aduš rozprával o báčikovi, toho Ondrej pozná. Domanický spomenul, že má na predaj jačmeň, čo hneď pritiahlo Ondrejovu pozornosť. Mal v úmysle s podguráženým pánom zjednať čo najnižšiu cenu. Nakoniec kúpu uzavreli. Ondrej zaplatil desiatku ako závdavok a dohodli sa, že si na druhý deň príde po jačmeň.
II. časť
Ondreja čakali na druhý deň povinnosti s obchodom, a preto nemohol odísť do Domaníc, ako sľúbil. Vedel, že na Tomáša sa bude konať jarmok vo Svätom Tomáši, kde sa isto ukáže aj pán Aduš, a tak sa rozhodol, že odtiaľ odbehne do Domaníc.
Na jarmoku sa skutočne objavili jeden aj druhý. Ondrej chcel povedať Adušovi, že príde k nemu po jačmeň, no zahliadol ho až pred samým večerom odchádzajúceho preč. To, čo videl, ho zarazilo a vyvolalo to v ňom nepríjemnú predtuchu. Aduš nasadal do starého polámaného koča, kone doň zapriahnuté boli ochabnuté, mátožné, viedol ich krívajúci kočiš v špinavom súkennom kabáte. Pri tomto pohľade sa mu vynorila myšlienka: Kde by ten vzal toľko jačmeňa, koľko mi nasľuboval?
Keď sa dostal do Domaníc bola už číra noc. Zaklopal na dvere, kde ešte svietili. V dome bývala milá pekná gazdinka spolu s gazdom. Tí ho pohostili a Ondrej mal kde prenocovať.
III. časť
Na druhý deň po prebudení sa Ondrej pýtal gazdu na Aduša. Gazdove slová ho veru nepotešili, ba ešte ho viac utvrdili v jeho obavách. Rozčúlený, hnevajúc sa na celý svet, s ťažkým srdcom vybral sa Ondrej na miesto, kde mal stáť Adušov kaštieľ.
IV. časť
Kráčajúc hore dedinou, stretol ženu slúžiacu Adušovi, ktorá ho priviedla až ku kaštieľu. Keď prišli na miesto, nemohol uveriť vlastným očiam. V okolí videl všetko možné, len nie kaštieľ. Pred ním stál taký malý domec, že si nevedel predstaviť, ako sa doň dokážu napratať dve rodiny – Aduš s manželkou a žena s mužom, ktorí im slúžili.
Obzerajúc chudobu zadnej izby, si prisadol k Adamovi (sluhovi) sediacom na truhle, lebo inde nebolo miesta. Adam už hneď tušil, že Ondrej prišiel po jačmeň. Sluha mu prezradil, že od Aduša nič nedostane, pretože ten nemá ani len zrno jačmeňu.
Hneď ako sa to dopočul, nečakal už ani chvíľu. Vybral sa k spiacemu Adušovi do izby, aby ho zobudil. Očakával, že Aduš bude nervózny, nesvoj, no opak bol pravdou. Jeho dobrá nálada a zhovorčivosť vzbudili u Ondreja nádej, že svoj jačmeň predsa len dostane.
Pomaly obliekajúci sa Aduš rozprával o báčikovi z Chochoľova, o vojenčine, o pápežovi, naťahoval čas tak, ako sa len dalo. Ondrej súril pána, vidiac, že ten sa neoblečie ani do poludnia. Ondrej čakal, vyčkával, až sa cítil zle a riekol, že už to nemôže ďalej počúvať.
V. časť
Očakával prudkú reakciu, no jeho očakávania sa nenaplnili. Aduš len pokýval hlavou a zase začal rozprávať o báčikovi. Ukazujúc Ondrejovi dvor, Aduš predstavuje svoje veľké plány, ako postaví veľký kaštieľ a upraví celú usadlosť. Stále spomína, že všetko poopravuje, keď zdedí veľký majetok po báčikovi z Chochoľova. (V diele sa objavuje niekoľkokrát veta „Keď báčik z Chochoľova umrie“). Ondrej videl, v akom stave sa nachádza celý pozemok, že všade je bieda, no prefíkaný Aduš mal na všetko svojské vysvetlenie.
Aduš rozprával a rozprával, vyhováral sa, no nakoniec, keď prišla reč na jačmeň, povedal, že Ondrej nechodil, tak odviezol jačmeň Weissovi. V tom sa Ondrej rozhorčil a požadoval vrátenie závdavku, no pán ho nemal z čoho vyplatiť.
Ondrej bol nahnevaný ako hádam nikdy predtým. Vedel, že je podvedený, a zo zúfalstva pohrozil, že navštívi báčika a bude žalovať. Tieto slová však nevyvolali strach ani hnev. Aduša potešili a ten vraví: „Choďte a len mu rozpovedzte moju biedu.“
VI. časť
Ondrej sa celý rozžialený čudoval, že i takýto ľudia žijú pod slncom. Sluha Adam mu poradil, aby si namiesto vrátenia peňazí, pýtal drevo z jaseňov, ktoré stáli na hroboch predkov rodu Domanických. V tom „kaštieli“ to bolo totiž jediné, čo sa dalo speňažiť. Ondrej neváhal, vybral sa za Adušom a žiadal od neho jasene.
Počúvajúc Ondrejove slová, Adušovi zmizol úsmev z tváre a úplne zvážnel. Až nad hrobmi svojich predkov si uvedomil, kam až klesol, už by neokrádal len živých, ale aj mŕtvych, a ešte k tomu vlastných príbuzných – taká hanba!
Aduš ostal úplne zahanbený, spamätal sa, uvedomil si, že nemožno takto ďalej žiť. Povedal Onrejovi, aby počkal jeden týždeň, teraz síce peňazí nemá, no o týždeň mu vráti celú dlžobu. U Aduša nastal prerod a to, čo povedal, aj splnil. Na Pavla sa v Zámostí konal jarmok. Ráno sa stretol s Ondrejom a svoju dlžobu splatil.
V tom istom roku náhle zomrel dekan – báčik z Chochoľova. Pohreb bol veľkolepý, zúčastnili sa na ňom kňazi i učitelia z celého vidieka. Mŕtve telo pochovali v Domaniciach pod jasene. Aduš po báčikovi nezdedil nič, no úprimne za ním smútil a z jeho úst už nikdy nebolo počuť slová: „Keď báčik z Chochoľova umrie…“
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber B. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2017. ISBN 978-80-8133-061-2.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Kukučín, M. Keď báčik z Chohoľova umrie… Bratislava: Tatran, 1983.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
