Dielo: Drak sa vracia (rok vydania 1943)
Autor: Dobroslav Chrobák (1907 – 1951)
Narodil sa v liptovskej obci Hybe. Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval elektrotechnické inžinierstvo na technickej univerzite v Prahe. Pracoval ako publicista, neskôr sa stal riaditeľom Československého rozhlasu v Bratislave. Pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Vysokej škole technickej v Bratislave, kde aj zomrel.
Z tvorby: Drak sa vracia; zbierka noviel Kamarát Jašek.
Zaradenie: slovenská medzivojnová próza
Lit. smer: naturizmus
Útvar: novela
Charakteristika a štruktúra diela
Novela Drak sa vracia zobrazuje konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Autor sa sústredil na tradičné hodnoty – láska, priateľstvo, odhodlanie, sila prekonávať prekážky.
Dielo je charakteristické mravným a poučným vyznením. Poukazuje na to, akú negatívnu moc môžu mať predsudky, aké je dôležité dokázať odpustiť niekomu, vypočuť si človeka a pochopiť jeho konanie.
Postavy sú kontrastné: sú rozdelené na dobré a zlé, no autor pristupuje k postavám veľmi originálnym spôsobom. Eva a Šimon predstavujú dobré postavy. Sú tiché, zamĺknuté, nehovoria o svojich strastiach a ťažkostiach, oddane nesú svoju ťarchu. Eva, hoci je spomínaná v priebehu celého diela, je súčasťou dejovej línie iba na začiatku ako mladá žena a na konci ako stará mama.
Drak – zlá postava. Je vyobrazený ako typická záporná naturistická postava. V deji je aktívny, tajomný, má slabé sociálne väzby, nepoznáme jeho rodičov, nepoznáme jeho pôvod, odlišuje sa od ostatných dedinčanov – výzorom, oblečením, dedinčania nepoznajú jeho meno, prezývajú ho drakom, v ich očiach je stelesnením zla – pripisujú mu všetky pohromy a nešťastia, ktoré ich postihli: sucho, neúroda, vražda opatrovníka, vražda dedinčanky. Je to kontrastná postava sama o sebe – sú mu prisudzované všetky záporné vlastnosti, no v podstate ho nikto nepozná, v skutočnosti nie je zlý, je len osamelým uzavretým človekom.
Časť deja sa odohráva v prostredí dediny. Sociálne väzby v dedine nie sú presne vykreslené. Dedinčania vystupujú ako kolektív, autor ich náročky skryl do anonymity – nemajú mená, nič o nich nevieme. Bližšie opísaná je len postava richtára s veľkým bruchom.
Druhá časť novely je zasadená do typického naturistického prostredie – do hôr. V tomto prostredí Šimon a Drak splývajú s prírodou, akoby boli jej súčasťou. Nechýbajú lyrické opisy prírody, prostredia alebo zvierat. V opisoch sa objavujú aj expresívne, tvrdé výrazy.
Nechýbajú ani prvky rozprávkovosti – stará mať spomína vnukovi obdobie, v ktorom žili strigy, vedmy a zmokovia. Dedinčania veria, že Drak má nadprirodzené schopnosti – dokáže čarovať. Prítomné sú nevysvetliteľné javy – zjavenie rovnoramenného kríža medzi konármi stromov. Novela Drak sa vracia má šťastný koniec, v závere sa objavuje typická rozprávková veta: „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.“
Autor využíva ľudový jazyk (jedna z požiadavok naturizmu), rozličné básnické prostriedky, dokonca aj zvukomalebnosť, ktorá sa próze vyskytuje zriedka.
Kompozícia
Naturistická próza Drak sa vracia sa skladá z 12 kapitol označených číslicou a epilógu.
Začína sa mottom:
Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery
ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú
rozprávku.
J. Conrad: Lord Jim
Kompozícia diela je veľmi komplikovaná. Eva ako postava vystupuje v diele iba na začiatku – opisuje zrod svojej lásky k Drakovi a potom až v epilógu – ako stará mama rozpráva príbeh svojmu vnukovi. V novele sa objavuje často v Šimonových myšlienkach.
Až v epilógu sa dozvedáme, že celý príbeh novely rozprávala stará mama (Eva) svojmu vnukovi. Tá istá udalosť – Drakov príchod je opísaný Evinými očami, Šimonovými očami a z pohľadu dedinčanov.
Rozprávač
Rozprávač sa v príbehu mení, autor k pásmu reči rozprávača pristúpil veľmi svojsky:
- Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg. – on-rozprávanie.
- Neskôr rozprávač k sebe priberá čitateľa, začína byť zainteresovaný na deji – rozprávač v 1. os. pl. – my-rozprávanie.
Dejová línia
Dejová línia je slabá:
- Eva čaká na svojho manžela a spomína na Draka.
- Šimon prichádza domov, hovorí Eve, že Drak sa Vrátil.
- Dedina očakáva, že dôjde ku konfliktu medzi Drakom a Šimonom, no nestane sa tak.
- Vypukne požiar, ktorý uväzní voly v doline. Drak je jediný, kto pozná cestu a vie ich vyslobodiť. Dedinčania mu nedôverujú, pošlú s ním Šimona.
- Šimon v horách pochopí, že Drak nie je taký, akého ho všetci opisujú, no aj tak mu nedôveruje.
- Šimon si myslí, že Drak predal voly Poliakom, ujde a podpáli Drakovu chalupu.
- Drak privádza celú čriedu volov, no neprichádza sám, vedie si svoju milú – Žošku.
- V epilógu stará mama hovorí, že až pri pohľade na Draka a tú ženu si uvedomila, že toho pravého mala celý čas doma, bol ním Šimon. Potom žili šťastne, až kým nepomreli.
Postavy
Drak, Martin Lepiš Madlušovie, Čierny Macek
Nikto nevedel odkiaľ pochádza, nepoznali jeho rodičov, bol sirotou, našiel ho starý hrnčiar Lepiš Madlušovie na ceste, vracajúc sa z jarmoku. Nik nevie, prečo si ho osvojil. Bol napoly slepý, a tak niektorí tvrdili, že si chcel vychovať opatrovníka. Iní zas vraveli, že pri chlapcovi našiel i plný mešec dukátov.
V dedine dlho nevedeli o prítomnosti hrnčiarovho najdúcha. Dozvedeli sa o ňom až vtedy, keď hrnčiar načisto oslepol a chlapec ho vodieval do krčmy a do obchodu. Nikdy sa nedostal do kolektívu svojich rovesníkov, vyrastal so starým človekom a už v mladom veku boli jeho spôsoby rovnaké ako spôsoby a správanie dospelých. U hrnčiara sa priučil remeslu. Bol veľmi šikovný, s hlinou a hrnčiarskym kruhom pracoval ako majster. Táto práca ho bavila.
Jedného dňa starý Lepiš spadol do jamy na hlinu, kde ho našiel Martin. Mal len štrnásť rokov, no i tak sa mu podarilo samému a bez pomoci zobrať hrnčiara a uložiť ho na lavicu. Starec sa prebral a poslal Martina po pomoc. Odišiel, ale keď sa vrátil, našiel ho mŕtveho. Tento príbeh vyzeral vierohodne a každý mu spočiatku veril. Neskôr však prišli s novou verziou a tvrdili, že ho Drak zabil, pretože sa ulakomil na jeho peniaze.
Dedinčania pripisovali Drakovi všetky hrôzy a nešťastia, ktoré sa na nich dovalili. Stal sa nešťastím dediny. Považovali ho za strigôňa, boli presvedčení, že vie čarovať.
Raz sa vynoril pred Evou, ktorá sama v celom poli zberala ľan. Pritiahol ju k sebe a bozkal rovno doprostred úst. Neskôr za ním chodila do vyžíhárne každý večer.
V jedno ráno ho našli v jame na hlinu. Dedinčania ho zranili. Eva sa oňho starala a ošetrovala ho. Po dvoch týždňoch sa postavil na nohy a už ho nebolo. Odišiel bez slova. Nedal jej nič o sebe vedieť. Nevieme, či sa dozvie, že má syna. Ten vzťah preňho neznamenal toľko, koľko pre Evu.
Vráti sa do dediny, pretože tam chce pracovať. Sám ponúkne richtárovi, že dovedie dobytok. Nevieme, čo robil a kde prežil roky, keď nebol v dedine. Pozná však veľa ľudí z Poľska. Pozná bačov, honelníkov, vyzná sa v hore.
Nie je taký, za akého ho všetci považovali. Je citlivý, pomáha lastovičkám, zveľaďuje im hniezda. Má svoju milú Zošku, veselí sa s ostatými ľuďmi okolo vatry, pravdepodobne to boli jeho priatelia a mali ho radi. Odpustí Šimonovi, že mu podpálil chalupu. Uvedomuje si, že aj on mu v minulosti ublížil.
Eva Jariabková (Šimonova žena)
Pekná mladá žena, s hrubým vrkočom, okrúhlych a pevných tvarov. Bola ženou Šimona Jariabka, ktorý ju miloval a vzal si ju, hoci mala dieťa s Drakom.
Nevedela sa prinútiť, aby bola milá k svojmu mužovi. Celé roky sa v spomienkach dostávala do chvíľ, ktoré prežila s Drakom. Nikdy naňho nezabudla a nikdy ho neprestala milovať. Z ničoho nič sa vytratil a už ho nebolo. Ona však stále čakala a dúfala, že sa raz vráti. Nikdy sa nespytoval ani na svojho syna.
Jej muž cítil, že ho nemiluje, a preto žili v tichej domácnosti. Šimon bol zarmútený a užialený. Celé dni spolu neprehovorili. Hovoril s ňou len po večery, keď jej povedal, čo treba porobiť na gazdovstve nasledujúci deň. Eva vždy počkala, kým muž hlboko zaspí, a potom si ľahla do svojej postele, ktorá stála v druhom kúte izby.
Martin ju mal úplne vo svojej moci a nemusel sa o to ani usilovať. V dedine sa rozprávalo, že ju začaroval. Eva chodievala za ním celý rok. Dlhé hodiny ho zvykla pozorovať pri práci, zatiaľčo on si ju vôbec nevšímal. Bezvýhradne mu patrila, nedokázala sa ubrániť jeho šarmu a pôvabu. Keď sa vrátil, čakala, že ju vyhľadá, no opak bol pravdou.
Martin prichádzal s dobytkom a Eva videla, že jeho pohľad smeruje k Žoške, k jeho milej. Uvedomila si, že on má oči len pre ňu, o Evu sa nezaujíma, nikdy ju nehľadal. Toto sklamanie ju prinútilo k tomu, aby prvýkrát videla ich vzťah pravdivo.
Trvalo to roky a až pri dlhom pohľade na Šimona, ktorý stál pred ňou s kúdeľou v ruke, si uvedomila, že ho miluje. Prijala ho, vrúcne ho objala a žili spolu šťastne, kým nepomreli.
Šimon Jariabek
Bezhranične miloval Evu. Dokázal si ju vziať aj napriek tomu, že nebola nevinná, mala syna a k tomu všetkému s Drakom, ktorého dedinčania nenávideli. Prišiel za Evou po dvoch rokoch od narodenia jej syna. Ona bola natoľko otupená a on natoľko opitý, že im už na ničom nezáležalo. Ani vtedy, ani potom, keď stáli pred oltárom (Eva mohla byť iba bez party – ozdobnej čelenky – aby každý videl, že nie je nevinná).
Šimon si uvedomoval, že Eva neprestajne čaká na Draka a že jej láska mu nepatrí. Ťažko to znášal. Žil mlčky, so ženou sa rozprával, len keď to bolo nevyhnutné. Inak bolo v dome ticho.
Oznámil Eve, že Drak sa vrátil, no bolo to preňho nesmierne náročné. Len s veľkou ťažkosťou dokázal vysloviť Drakovo meno, pretože Evu miloval, ale ona milovala iného. Má strach, že ho Eva opustí, no ľúbi ju natoľko, že uprednostní jej šťastie a nebude jej stáť v ceste, lebo pri ňom nie je šťastná. Celé roky žil v obavách, strachoval sa, že Eva ujde za Drakom. Veľmi ho potešilo, keď sa večer vrátila k nemu, hoci sa tváril, že spí a nevšíma ju.
Dedinčania v ňom videli pomstiteľa, toho, kto sa s Drakom poráta. On tomu však nerozumel, nevedel, prečo by mu mal ubližovať on. Do manželstva vstupoval predsa s vedomím, že Eva ľúbi Draka. Preto sa mu nemal za čo pomstiť.
Neveril chlapom, keď ho poslali s Drakom po čriedu. Podozrieval ich, že majú za lubom čosi nečisté, že mu vnucujú príležitosť, aby sa mohol s Drakom porátať, keďže tak neurobil už po jeho príchode. On však odmietal hrať s nimi túto hru.
Nevyužil dokonca ani príležitosť, ktorá sa mu naskytla, keď išli dolu prudkým úšustom a na Draka sa začal valiť mohutný balvan. Šimon síce na chvíľu zaváhal, či nevyužiť príležitosť, no potom zakričal: „Varuj dušu na doline,“ aby Drak stihol uskočiť.
Počas cesty išli síce mlčky, no i tak sa čo-to o drakovi dozvedel cez jeho správanie. Drak bol aktívnejší, dobre poznal kraj, vyznal sa v hore, zaobstaral i čosi pod zub. Šimonovi veľmi odľahlo, keď videl Draka, ako sa objíma s mladou dievčinou pri vatre.
Vplyvom dediny v ňom bol zakorenený záporný postoj k Drakovi. Preto striehol, či ho Drak neoklame. Bol však aj zaujatý. Nepresvedčil sa, či dobre rozumie tomu, čo vidí. Myslel si, že Drak predal voly Poliakom. Utekal do dediny a z pomsty mu podpálil dom.
Ale keď sa Drak vrátil do dediny s dobytkom, s mladou ženou, ba dokonca aj so Šimonovou kúdeľou, Šimon sklopil zrak a hanbil sa za to, čo urobil.
Dej
1
Tak ako každý večer, aj dnes mladá žena (Eva) dokončuje opakujúcu sa monotónnu prácu, čakajúc na svojho manžela (Šimona). Robiac tie isté každodenné pohyby, sa dostala v spomienkach na príbeh, ktorý sa odohral pred rokmi. V mysli sa jej vybavil obraz muža, ktorého ľúbila, obraz Draka (Martina). Spomínajúc na ošetrovanie jeho rany, na jej bozky dopadajúce na miesto úrazu, ju vyruší, ako sa to už stalo mnohokrát, príchod jej muža Šimona. Šimon prichádza zakaždým bez slov, Eva mu mlčky podá večeru a po večery povie vždy iba niekoľko slov – nakáže, čo treba urobiť nasledujúci deň. Dnes však vyšlo z jeho úst niečo iné: „Vrátil sa ti… vrátil sa ti Drak.“
2
Eva ho čakala niekoľko rokov a teraz je tu. V spomienkach sa dostáva na deň, keď sa s ním stretla na lúke, vybavuje si v pamäti, ako ju bozkal na ústa. Chodila za ním celý rok, býval vo vyžihárni za dedinou. Spomína si, ako sa dostal do dediny, ako vyrástol so starým hrnčiarom a dlho-dlho o ňom nikto ani len netušil.
Neskôr ho obviňovali, že je zodpovedný za všetky nešťastia, ktoré dedinu postihli. Bolo sucho, dedinčanov postihla neúroda, nikto nemal pšenice nazvyš. Drak si priviezol štyri vrecia rozomletej hliny. Dedinčania, mysliac si, že ide o múku, mu vtrhli do domu a keď zistili, že je to hlina, mysleli si, že začaroval múku na prach. Nenávideli a preklínali ho ešte viac.
Jedného rána ho našli s ošklivou ranou na čele v tej istej jame, kam si smrť prišla pre starého Lepiša. Dedinu naplnia chýry o tejto udalosti. Zvesť sa šíri a dedinské klebetnice roznášajú po dedine, že Eva sa prespala s Drakom.
Eva sa starala o Draka dva týždne, až kým sa mu rana nezahojila. Jedného dňa prišla za ním, no našla iba zamknutú vyžiháreň a zaklincované obloky. Drak zmizol bez jediného slova.
Teraz sa vrátil. Eva vybehla na miesto, kde sa presvedčila, že sa svieti v jeho dome a že sa naozaj vrátil. Chvíľu postála a potom sa po tichu vrátila naspäť k mužovi.
3
Po dedine sa rozchýrilo, že Drak sa vrátil. Dedinčania sú znepokojení, matky sa boja o svoje deti. V krčme sa o ničom inom nerozpráva. Všetci čakajú na Šimona Jariabka – ten by sa s ním mal porátať. V tom sa však vo dverách objaví Drak. Napije sa, naje a odíde. Po jeho odchode prichádza do krčmy Šimon. Chlapi mu hovoria, že prišiel neskoro, Drak sa vraj obzeral po ňom, no jeho nikde.
4
Šimon popíja v krčme. Všetci čakajú na moment, keď sa stretne s Drakom. Vidia v ňom pomstiteľa, toho, kto sa s ním popasuje. Šimon má však svoje vlastné starosti, uvedomuje si, že Drak nie je pôvodcom jeho nešťastia. Odpratať ho by nič nevyriešilo.
Šimon sa zahĺbil do myšlienok a uvažoval nad tým, že navždy odíde. Chcel povedať Eve, že môže ísť za Drakom, že jej nebude brániť a uvoľní mu miesto, no zmohol sa iba na tri slová, ktorými jej ohlásil Drakov návrat. Ležiac v posteli, počul vrzgnúť dvere, počul, že Eva odišla. Myslel si, že hneď utekala za Drakom, a preto ho veľmi potešilo, keď sa o chvíľku vrátila.
Ide k vyžihárni s úmyslom sledovať Draka. Sleduje ho pri zvláštnej činnosti – Drak ošetruje lastovičie hniezda, kŕmi lastovičie mláďa. Šimon si uvedomí, že nemôže od chrbta zaútočiť na chlapa, ktorý si dáva toľko námahy, len aby pomohol lastovičkám.
5
Drak prišiel do dediny koncom júna. Až do jeho návratu je všetko tak, ako má byť. Potom však prišla veľká suchota. Ak to bude pokračovať takto ďalej, príde bieda a hlad. Dedinčania toto nešťastia spájajú s Drakovým príchodom.
Všetci pozorujú Evu. Sú zvedaví, ako sa zachová. Eva však nerobí nič nezvyčajné, nestretla sa s Drakom. Ľudia očakávali drámu, bitku, prekáža im, že sa Šimon s Drakom neporátal.
Horúčavy sú čoraz väčšie a v lese sa začne šíriť požiar. Oheň vytvorí barikádu, ktorá uzavrie miesto, kde sa pasú voly dedinského pastiera. Richtár s chlapmi preberá všetky možné cesty, snažia sa vymyslieť, ako vyslobodiť dobytok.
Jediný, kto poznal takú cestu, bol Drak. On dobytok zachráni. Jeho požiadavkou však bolo, aby mu dovolili znovu kopať hlinu pod Peklom. Richtár súhlasil, no upozornil ho, že ak sa do týždňa nevráti, jeho chalupa zhorí do základov. Drak povedal, že ak chcú poslať niekoho s ním, nech sa ohlási na mraku, a odišiel.
6
Richtár s chlapmi nemôžu Drakovi dôverovať, sami však ísť nechcú, a tak sa rozhodnú, že s ním pošlú Šimona. Šimon má pochybnosti, nevie, či nemajú nejaké bočné úmysly, no nakoniec súhlasí.
7
Vydali sa na cestu, Drak ide popredku, Šimon niekoľko krokov za ním. Idú mlčky, veľa toho nenarozprávajú. Prídu k stodole, kde prenocujú. Ráno sa umyjú v potoku a vydajú sa opäť na cestu.
8
Idú trávnatým svahom, potom lesom, idú, akoby by boli súčasťou prírody – zvieratá sa nevyplašia pri strete s nimi. Spomedzi konárov stromov sa im zjavuje rovnoramenný kríž ako symbol alebo upozornenie.
Schádzajú do doliny po veľmi strmom a sypkom svahu. Drak sa púšťa ako prvý, zatiaľčo Šimon ešte vyčkáva. Náhle sa uvoľní veľký balvan valiaci sa rovno na Draka. Šimon naňho zahúkal a on len-len, že stihol uskočiť.
Došli na miesto, kde sa nachádzala črieda. Dobytok bol vychudnutý, špinavý a hladný. Drak rýchlo zhodnotil celú situáciu, štyroch volov musel vylúčiť z čriedy a za pomoci bičov pohnali dobytok do pohybu. Na mieste sa nachádzali aj dva psy, ktorých Drak zbavil náhubkov.
9
Dostali sa cez Závory do Tichej doliny, kde sa rozhodli chvíľku sa zdržať, aby sa voly napásli a nabrali sily. Drak tento kraj dobre pozná. Práve vo chvíli, keď Šimon myslí na svoj hladný žalúdok, prichádza Drak, nesúc geletku so žinčicou a baránka, ktorého si pripravia na ohni. Drak vysvetľuje prekvapenému Šimonovi, že bol v neďalekom salaši, kde mu je bača známy.
Pozerajúc na Draka, ako prerezáva baranovi hrtan, prebudí sa v Šimonovi odpor, akoby Drak vykonal nejaký hrozitánsky čin. Neskôr si však uvedomí, že je príliš zaujatý a kritický.
Mlčky jedia, pijú z geletky, odovzdávajú si len pokyny. Šimonovi sa začína vynárať otázka, prečo vlastne súhlasil, aby išiel s Drakom.
Šimon ráno vstane a Draka nikde. Bolo upršané predpoludnie a on chodil, hľadal vhodné drevo, aby mohol vystrúhať Eve kúdeľ. Vystrúhal tam podobizeň hada.
Drak si dal dole pásku z oka, ktoré mu dedinčania vybili pred rokmi. Šimon si všimol, že jeho jazva sa podobá na hada, ktorého vystrúhal, a preto kúdeľ schoval medzi mach.
Drak bol obzrieť celú situáciu a uvedomil si, že sa nemôžu vydať s čriedou na cestu a budú musieť zotrvať v kolibe. Poslal do dediny chlapca, aby povedal richtárovi, že sa nevrátia do týždňa. Šimon sa nečuduje tomuto rozhodnutiu, považuje ho za rozumné. Čuduje sa však tomu, kam stále Drak chodieva. Už od prvého dňa ho nevídať niekedy aj celý deň, často nepríde ani na noc.
10
Konečne nadišiel čas a vydali sa na cestu. Drak ide popredku. Stretnú Poliakov. Drak sa s nimi zvíta, podávajú si ruky. Šimon, sledujúc ich obďaleč, je podozrievavý, napadne mu, že to s nimi sa stretával, keď ho nebolo celé dni. Myslel si, že Drak im predal dobytok.
Dva razy švihne bičom a Drakovi sa vytvoria dve krvavá jazvy na tvári. Poliaci hodia po Šimonovi valašky, no on sa im vyhne. Jeden z Poliakov sa snaží vytrhnúť Drakovi valašku z ruky, aby ňou zaútočil na Šimona, no on ju nemieni pustiť. Strhne sa mela, Šimon odsotí oboch Poliakov a vrhne sa proti Drakovi. Martin vymrští nohu na Šimona a ten stratí vedomie. Poliaci sa medzitým pozbierali a chceli sa naňho vrhnúť, no Drak rozhodol, že ho vezmú dole do koliby.
11
Pomaly sa preberá z bezvedomia a zorientuje sa. Uprostred Poľany horí malá vatra a okolo nej neznámi mládenci. Zahliadne medzi nimi Draka, pri ktorom sedí dievča. Všetci sa veselia, spievajú, pijú. Šimon si myslí, že ho Drak prekabátil, že to mal celý čas naplánované. V tichosti vykĺzne z koliby a uháňa do dediny.
Dojdúc k Drakovej vyžihárni, vytiahne z vrecka práchno, kremeň, ocieľku a podpáli strechu. Pohľad na horiace Drakovo stavanie v ňom nevzbudzuje pocit uspokojenia a zadosťučinenie. Nemá pocit, že je víťaz, hanbí sa za to, čo urobil. V skutočnosti prichádza ako porazený, no má radosť, že Drak sa viac nevráti. Eva ho už nikdy neuvidí a bude patriť len jemu.
12
Navštívi richtára, aby mu porozprával, čo sa stalo. Richtár vyzvedal a keď už vedel o všetkom, rozhodol sa, že pôjdu Drakovi naproti. Kračajúc po svahu, zazrú Draka s celou čriedou.
Prichádza Drak, no nie je sám. Drží za uzdu nízkeho koňa, na ktorom sedí dievčina. Tá dievčina, ktorá bola s ním pri ohni predošlú noc. Podáva Šimonovi kúdeľ, ktorú si zabudol v kolibe. Šimon je prekvapený, zahanbený, celý červený. Až teraz sa dozvedá Drakovo pravé meno – Martin Lepiš Madlušovie. Jeho milá sa volá Žoška.
Drak sa dozvedá, že mu zhorela chalupa, nechce však vedieť, kto je za tento čin zodpovedný, i keď to tuší. Odpúšťa Šimonovi. Vraví: „Viem, nedalo sa inakšie, ten, čo to spravil, vrátil mi len, čo som ja dávno predtým vykonal jemu.“
Epilóg
Dieťa sa pýta starej mamy (Evy), čo bolo potom. To všetko sa stalo ešte v časoch, keď žili strigy a vedmy. Až po dlhých rokoch si našla cestu k tomu druhému (Šimonovi). V ten deň, keď sa vracali s čriedou, videla aj toho prvého (Draka), no on si ju nevšimol, usmieval sa na tú, ktorá sedela na koni. Šimon si ju však všimol, podal jej kúdeľ, ona ho oblapila a ticho sa rozplakala. A potom: „Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli.“
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Chrobák, D. Drak sa vracia. Bratislava: Tatran, 1971.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
