Dielo: Až dozrieme (rok vydania 1956)
Autor: Milan Rúfus (1928 – 2009)
Milan Rúfus bol slovenský básnik, esejista, prekladateľ, autor rozprávok a modlitbičiek pre deti. Narodil sa na Liptove, študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK, kde neskôr aj pôsobil ako pedagóg až do svojho dôchodku. Istý čas pôsobil ako lektor slovenčiny a češtiny v Neapole.
Jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov (angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, ruština i švédčina). Od 90. rokov minulého storočia bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu. V roku 2008 mu bola udelená medzinárodná cena Crane Summit za poéziu.
Z tvorby: zb. poézie Až dozrieme, Chlapec maľuje dúhu, Zvony, Prísny chlieb, Báseň a čas, Kniha rozprávok, Modlitbičky, Čas plochých otázok, Vernosť; eseje Človek, čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, O literatúre.
Útvar: lyrická básnická zbierka (obsahuje 42 básní, ktoré sú rozdelené do dvoch častí)
Charakteristika a umelecký kontext diela
Dielo Až dozrieme predstavuje básnickú zbierku, Rúfusovu prvotinu, ktorou autor vstúpil do povedomia čitateľskej verejnosti. Prišla do priestoru lacného optimizmu, v ktorom sa kultúrna politika štátnej moci snažila vzbudiť radosť zo skončenia druhej svetovej vojny a z budovania novej spoločnosti.
Hoci bol globálny vojenský konflikt na európskom kontinente ukončený, generácia mladých autorov tvorila v dusivej atmosfére ďalšieho konfliktu – tzv. studenej vojny. Navyše, aj autori, ktorí sa spočiatku s nadšením nechali zlákať propagandou „svetlých perspektív“, sa na vlastných skúsenostiach presvedčili o skutočnom stave spoločnosti.
Zbierka vyšla v čase politicky angažovanej a schematickej poézie, keď sa určité témy (napr. druhá svetová vojna či vojnové konflikty, ktoré boli súčasťou studenej vojny) stali takmer „povinnou“ súčasťou literárnej tvorby autorov.
Aj dielo Až dozrieme obsahuje tradičné témy (vojna, mier, príroda, domov, láska, poézia) a vyznačuje sa tradičnou formou (napr. príklon k postupom neosymbolizmu, zavrhnutie nadrealizmu, ktorý nemal čo povedať novej dobe, i voľného verša). Autor však prišiel s novým uhľom pohľadu – nepísal tak, ako sa od neho očakávalo.
Vstúpil do literatúry pomerne neskoro, no jeho príchod spolu s M. Válkom (vstup o tri roky neskôr) predstavoval významný impulz pre vývin slovenskej poézie. Ich verše boli podstatne pesimistickejšie, odmietali oslavovať socializmus, do centra záujmu nepostavili kolektív, ale sústreďovali sa na jednotlivca – človeka a jeho zložitý osud popretkávaný mnohými problémami.
Témy a obsah vybraných básní
Báseň Verše
Milan Rúfus touto zbierkou rozpútal diskusie medzi literárnymi kritikmi. Mnohí nesúhlasili s takýmto typom poézie a vyčítali básnikovi pesimizmus. Odpoveď kritikom priniesol v básni Verše, v ktorej spomína na svoj vstup do slovenskej poézie v neľahkých časoch päťdesiatych rokov minulého storočia.
Básnik v nej účinne pracuje s metaforami, s epitetami, ale aj s metonymiami. Prostredníctvom básnických prostriedkov zobrazil, aké boli požiadavky vtedajšieho režimu, napr. optimizmus, radosť z budovania novej spoločnosti či oslava socializmu.
Reflexívne básne
Milán Rúfus bol majstrom reflexívnej lyriky. V zbierke nájdeme básne s úvahovým charakterom (Ľudstvo, Básnik, Verš), prípadne básne s reflexívnymi časťami (Na chotári malá jeseň sedí, Večer na Ďumbieri).
Prvé verše zbierky patria reflexívnej básni Ľudstvo, v ktorej autor vytvára paralelu medzi obrazom z prírody – obdobím placho zvlneného obilia, ktoré už-už čaká na žatvu (dozrieva) a obdobím dozrievajúceho človeka (pravdepodobne ľudstvom ako celkom, prípadne básnikom), ktorý zužitkovaním svojich schopností a umu taktiež môže zožať úrodu.
Téma domova
V diele Až dozrieme nechýbajú ani témy rodného kraja (Na chotári malá jeseň sedí), matky (Vyznanie lásky) či básne, v ktorých autor spomína na svojich blízkych (Otec, Za starou mamou).
V básní Na chotári malá jeseň sedí prostredníctvom lyrického opisu jesene založenom na nevšedných personifikáciách a metaforách zachytí nostalgický jesenný čas, keď sa v septembri ako študent na dlhší čas odobral preč z domu – odchádzal do školy.
Lyrické opisy zdobia najmä prvé dve strofy, zvyšná časť básne je reflexívna. Autor v nej spomína na mamu, ako mu „na cestu robí koláč biely“ a popritom smúti „do kvásku jej slzy padajú“. Po jeho odchode, keď prestiera stôl na večeru, vždy pripraví misku aj pre tretieho (pre svojho syna), hoci vie, že sa neukáže.
Téma vojny
Súčasťou zbierky sú aj básne s vojnovou tematikou – téma 2. svetovej vojny (Večer pod Ďumbierom) či studenej vojny (Monológ v lazarete, Rakvy z Vietnamu, Kórejské vojny, Hlad v Ázii).
V protivojnových veršoch básne Večer pod Ďumbierom možno sledovať Rúfusovu orientáciu na jednotlivca. Vynechal patetickú heroizáciu činov – osloboditeľom (vojakom Sovietskej armády, ktorí pomáhali oslobodzovať európsky kontinent od fašizmu) nepripisuje hrdinské vlastnosti či črty. Nehovorí ani o ich tragickom osude (mnohí z nich počas toho zahynuli).
Básnik sa sústredil na smrť jedného jediného vojaka, ktorý „umrel olovom“ – bol zastrelený na našom území a pochovaný vo vojenskom hrobe pod Ďumbierom. V básní vyniká lyrický opis hrobu, ktorý opisuje prostredníctvom viacerých básnických prostriedkov (prirovnania, personifikácie, metafory, zvukomaľba, synekdochy i epitetá).
V básni nájdeme aj reflexívne časti, napr. keď sa prihovára vojakovej matke, pretože si uvedomuje, akú bolesť dokáže priniesť takáto udalosť. „Lež náboj, ktorý prsia prebodne mu, / uviazne v srdci materí a žien“. V ďalších veršoch prejavuje veľkú úctu materinskej láske a spomína i svoju matku.
Autor bol známy humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavilo napríklad v básni Monológ v lazarete. Vzhľadom na obsah ide síce o konvenčnú báseň, ale vyniká v nej práve básnikov ľudský prístup.
Francúzsky vojak nachádzajúci sa v poľnej vojenskej nemocnici v nej obviňuje generála, že im klamali a obžalúva tých, ktorí sa na tom podieľali. Mali ísť na boj za slobodu, no v skutočnosti boli súčasťou okupačnej vojny.
Vojak v boji oslepol a lúči sa so svojou milou – chce, aby naňho zabudla. Nechce totiž, aby taká krásna mladá žena celý život so sebou vodila slepca.
Téma lásky
Ľúbostné básne sú v zbierke v menšom zastúpené (Rozlúčenie, Modlitba za milú). Báseň Rozlúčenie má podobne ako ostatné symbolistické básne o láske pesimistický nádych. V dobe, v ktorej sa očakávajú podstatne radostnejšie ladené básne, sa básnik iste aj za tieto verše dostal do pozornosti kritikov.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber D. ENIGMA PUBLISHING, 2016. ISBN 978-80-8133-056-8.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.
- Rúfus, M. Básne. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1975.
