Rozprávanie je základný slohový útvar rozprávacieho slohového postupu. Zachytáva určitý príbeh, sleduje dejovú líniu, ktorá saodohráva v čase a priestore. Je jedným z najzovretejších slohových útvarov, pretože jednotlivé úseky sú chronologicky usporiadané a nemôžu sa ľubovoľne obmieňať (časová línia rozprávanie pevne zoviera).
Rozprávanie
Pri rozvíjaní príbehu sa dbá na časovú postupnosť (začiatok – dej – koniec) a dejovú následnosť (každá akcia/čin vyvolá určitú reakciu/dôsledok).
Pri tvorbe textu si autor zvolí kompozičný postup, ktorého sa bude držať. Môže si napísať mapu mysle alebo osnovu. Mal by dbať na to, aby vytvoril pútavý príbeh s pevnou stavbou od začiatku až po pointu (pointa nemusí byť len klasický záver s vysvetľujúcim rozuzlením, príbeh môže mať aj vtipné, prekvapujúce, nečakané vyvrcholenie). Pri písaní je vhodné využívať fantáziu, no netreba zabúdať na logickosť a vkusnosť textu.
Študentom sa odporúča písať v 1. slovesnej osobe, držať sa deja a zbytočne od neho neodbiehať.
Rozprávanie sa vyznačuje veľmi pestrou modalitou viet (napr. zvolanie, otázka, nedokončená výpoveď), rôznorodosťou syntaktických konštrukcií, frekventovaným výskytom priamej reči. Využívajú sa dialógy postáv i vnútorný monológ. Z morfologických výrazových prostriedkov prevládajú slovesá a často sa používajú príslovky, častice a citoslovcia.
Z lexikálneho hľadiska má autor v rozprávaní takmer neobmedzené možnosti. Rozprávanie má byť pútavé a zaujímavé, preto sa môžu využívať slová zo všetkých jazykových štýlov (spisovné slová, nespisovné slová, štylisticky príznakové slová, nárečové slová ap.). Obyčajne sa nespisovné slová a slang dávajú do úvodzoviek, no ak sú využité funkčne a vytvárajú celkovú atmosféru príbehu, nemusíme ich dávať do úvodzoviek. Pozor na opakovanie slov (slová by sa nemali opakovať, preto treba využívať synonymické výrazy).
V texte môžu byť prítomné aj umelecké výrazové prostriedky, napr. frazeologizmus, metafora, prirovnanie, opakovanie podobných vetných konštrukcií, epiteton ap.
Len málokedy ide o čisté rozprávanie. Obyčajne sa využívajú aj prvky opisu, charakteristiky a úvahy (komplexné rozprávanie). Najmä v úvode sa odporúča využívať opis, napr. opis prostredia, postáv ap. (ale pozor, opis nenahrádza rozprávanie, iba ho dotvára).
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo rozprávača a pásmo postáv.
- Rozprávač – zdôvodňuje konanie postáv, vysvetľuje ich činy, bližšie špecifikuje situácie deja, objasňuje miesto, kde sa príbeh odohráva. Cez rozprávača nám autor poskytuje svoj pohľad a vyjadruje svoj názor.
- V pásme postáv sa nachádza:
- replika – prehovor jednej postavy v dialógu,
- dialóg – rozhovor medzi dvoma alebo viacerými postavami, v dialógu sa striedajú repliky postáv, ktoré sa zapisujú priamou rečou,
- monológ – súvislý, neprerušovaný jazykový prejav jednej postavy, prehovor jedného hovoriaceho; je častý v dramatickej tvorbe,
- vnútorný monológ – myslený, nevypovedaný prehovor postavy, odhaľuje vnútorný svet postavy (pocity, názory, myšlienky).
Priama, nepriama, nevlastná priama a polopriama reč
Reč postáv je v rozprávaní zachytávaná prostredníctvom modifikovaných útvarov vetnej stavby, patrí sem: priama reč, nepriama reč, nevlastná priama reč, polopriama reč.
Priama reč
Priama reč sa skladá:
z uvádzacej vety – výpoveď rozprávača, uvádza priamu reč,
z priamej reči – doslovná reprodukcia reči postavy, je signalizovaná úvodzovkami alebo pomlčkou.
Uvádzacia veta môže stáť:
- pred priamou rečou
- Mama povedala: „Prestaňte sa naháňať!“
- za priamou rečou
- „Prestaňte sa naháňať!“ povedala mama.
- Uprostred priamej reči:
- „Prestaňte sa naháňať!“ povedala mama, „lebo sa to neskončí dobre.“
Nepriama reč
Nepriama reč je rozprávačovým prerozprávaním toho, čo povedala iná osoba. Z hľadiska syntaxe a významového členenia textu ( je podstatne jednoduchšia ako priama reč.
Povedala deťom, aby sa nenaháňali.
Nevlastná priama reč
Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek. Vyskytuje sa predovšetkým v modernej, experimentálnej próze. Reč rozprávača nie je formálne oddelená od reči postáv. Je znakom dynamickosti a modernosti textu.
Prečo ma neposlúchajú, nahnevala sa mama.
Polopriama reč
Polopriama reč je na rozhraní medzi nevlastnou priamou rečou a priamou rečou. Ide o zachytenie vnútorného dialógu postavy. Obsahuje to, čo povedala iná osoba, no nepoužíva úvodzovky a v citovanej vete je použitá 3. osoba. Tým sa odlišuje od priamej reči.
Mama sa nahnevala. Prečo ju tie deti neposlúchajú?
Kompozičné princípy umeleckého rozprávania
- Chronologický princíp
- dej prebieha po časovej osi, podľa časovej postupnosti – od začiatku po koniec príbehu.
- 1.→2.→3.→4.→5.
- Retrospektívny princíp
- autor postupuje od konca príbehu, dejová línia je prerušená, príbeh sa vracia do minulosti, no má podobu prítomnosti.
- 4.→1.→2.→3.→5.
- Technika in medias res
- autor začína rozprávať príbeh uprostred deja, bez úvodu.
- 3.→4.→5.
- Reťazový princíp
- v dlhšom rozprávaní, napr. v románe, príbeh nadväzuje na predchádzajúci.
Kompozícia rozprávania
V rozprávaní prevažuje klasická trojčlenná kompozičná štruktúra:
- Úvod (pred udalosťou).
- Jadro (rozvíjanie príbehu podľa časovej postupnosti a dejovej následnosti).
- Záver (po udalosti).
(Ak si autor nezvolí techniku in medias res alebo retrospektívny princíp rozprávania).
Vútorná kompozícia rozprávania
Členenie umeleckého rozprávania (vnútorná kompozícia rozprávania)
- Úvod (expozícia) – vykreslenie prostredia, miesta, času, zoznámenie sa s postavami.
- Zápletka (kolízia) – zauzľovanie deja, predstavenie konfliktu, rozvíjanie zápletky.
- Vyvrcholenie (kríza) – vystupňovanie konfliktu, zápletka, spory dosahujú vrchol.
- Obrat (peripetia) – zvrat v deji, nečakaný dejový obrat (nie je súčasťou každého umeleckého rozprávania; bol povinný napr. v antickej literatúre).
- Rozuzlenie (v antickej tragédii: katastrofa) – vyriešenie konfliktu, dobrý alebo zlý koniec.
Témy rozprávaní na maturitnej skúšky
- Dnes som mal/mala rande so svojím mestom…
- (maturita 2016)
- Vtedy som si uvedomil/uvedomila, že na to mám
- (maturita 2017)
- Priateľ mi podal ruku v pravý čas
- (maturita 2018)
- Ten odkaz prišiel v pravej chvíli
- (maturita 2019)
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma Publishing, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Stredoškolské písomné práce zo slovenského jazyka. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2010. ISBN 978-80-89509-02-7.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Ako napísať | Maturitné útvary/žánre
