Futurizmus (z lat. futurus – budúci) je avantgardný umelecký smer, ktorý vznikol v talianskej literatúre a umení v prvých desaťročiach 20. storočia. Odmietal akúkoľvek duchovnú alebo literárnu tradíciu, zameriaval sa na oslavu modernej civilizácie, vyzdvihoval techniku, presadzoval dynamiku výrazu (základom futurizmu bol dynamizmus), zrýchlený rytmus života, orientoval sa na modernú uponáhľanú a rušnú dobu.
V roku 1909 uverejnil parížsky denník Figaro manifest futurizmu. Jeho tvorcom bol Filippo Tommaso Marinetti (1876 – 1944), ktorý sa stal ústrednou postavou talianskeho a svetového futurizmu. Marinetti tvrdil, že „veľkoleposť sveta sa obohatila o novú krásu: krásu rýchlosti.“
Futuristi vyzdvihovali rýchlosť, agresívny pohyb a rýchle dopravné prostriedky, napr. pretekársky automobil, lietadlo a vlak.
Futurizmus síce vyzdvihoval technický pokrok, no podporoval aj militarizmus a schvaľoval vojnu. Marinetti chcel oslavovať vojnu ako „jedinečnú hygienu sveta“. Umelci na svojich obrazoch často zobrazovali moderné zbrane a považovali vojnu za spôsob, akým očistiť svet a nájsť riešenie problémov.
Literatúra
Jedným z hlavných cieľov futurizmu bola modernizácia umenia a literatúry. Oslavoval novú dobu a vyzýval umelcov, aby zavrhli tradičné umenie, aby boli zničené múzeá, knižnice a akadémie všetkých druhov.
Vzbura proti konvenciám sa prejavila aj odmietavým postojom k tradičným výrazovým umeleckým prostriedkom, akými boli tradičný rým, rytmus alebo syntax. Umelecké dielo malo byť dynamické, malo zachytávať ducha doba.
V snahe zachytiť dynamiku a ešte viac zdôrazniť rýchlosť využívali techniku tvorby oslobodených slov – slová alebo len hlásky sa spájali len na základe voľnej asociácie (voľného spájania predstáv). Slová/hlásky boli skladané bez ohľadu na gramatické a syntaktické pravidlá alebo logické väzby.
Veta sa oslobodzovala aj od interpunkčných znamienok. Namiesto interpunkcie sa používali matematické alebo hudobné symboly, napr. + – x : =. Uvoľňovala sa aj vonkajšia forma básne (napr. schodovité grafické usporiadanie veršov).
V poézii boli reálne zvuky (zvuk lietadla, rachot motora) považované za básnický jazyk, preto autori využívali zvuk slova a verša. Zvuk zachytávali prostredníctvom zvukomalebných slov/onomatopojí a kakofónie.
Schopnosť zachytiť zvuk – transponovať zvukové javy do podoby jazykového prejavu – majú hlavne zvukomalebné citoslovcia (onomatopoje), ktoré napodobňujú zvuky predmetov (tik-tak), prírodné živly (čľup), zvieracie zvuky (mňau) ap.
Kakofónia je nesúzvučné zoskupenie alebo usporiadanie hlások (napr. jazykolamy).
V roku 1912 bol uverejnený Technický manifest futuristickej literatúry, v ktorom talianski futuristi požadovali, aby boli podstatné mená radené náhodne za sebou, tak ako prichádzajú básnikovi na um, aby za každým podstatným menom nasledovalo bez spojky ďalšie podstatné meno, aby sa slovesá používali iba v neurčitku – len tak je možné vyjadriť dynamizmus moderného sveta, aby boli odstránené prídavné mená a príslovky.
Futurizmus ako smer vznikol v Taliansku a rozšíril sa predovšetkým do Ruska. Hoci futuristická avantgarda nemala dlhé trvanie, jej vplyv sa výrazne prejavil v ďalších umeleckých smerov. S futuristickou iniciatívou pokračovali kubisti a kubofuturisti.
Významní predstavitelia
- Filippo Tommaso Marinetti – taliansky básnik a dramatik, zakladateľ futurizmu
- Vladimír Vladimirovič Majakovskij – ruský básnik a dramatik
- Velemir chlebnikov – ruský básnik
Výtvarné umenie
Spočiatku sa manifest futurizmu sústreďoval len na literárnych umelcov, no neskôr sa futuristická akčnosť prejavovala aj vo výtvarných dielach. Keďže sa umelci snažili dosiahnuť symbiózu umenia, v literárnych dielach sa spájalo slovo s typografiou (básnici využívali rôzne typy a farby písma), vo výtvarnom umení sa zasa na obrazoch často objavujú písmená, ktoré maliari využívali pri svojej tvorbe. Pre sochárstvo bola charakteristická dynamika tvarou.
Významní predstavitelia
- Giacomo Balla
- Umberto Boccioni
- Luigi Russolo
- Gino Severini
- Carlo Carra
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
Kategórie: Literatúra | Literárne smery
