Podstatné meno svadba je ženského rodu, skloňuje sa podľa vzoru žena a používa sa najmä vo význame „súhrn obradných úkonov a zvykov pri vstupe do manželstva“.
Toto slovo má v slovenčine len jeden správny tvar – ten s písmenom D, teda svadba. Napriek tomu ho používatelia jazyka často používajú v nesprávnom tvare s písmenom T – svatba.
K tejto chybe dochádza najmä preto, lebo sme v blízkom kontakte s jazykom našich susedov Čechov. Zatiaľ čo v slovenčine máme svadbu, Česi majú svatbu.
Zaujímavosťou však je, že v minulosti sa aj v slovenskom jazyku používal tvar svatba. Toto slovo má totiž praslovanský pôvod a bolo odvodené od slovesa svatiti se, ktoré sa používalo vo význame „stávať sa príbuznými“. Počas etymologického vývinu však došlo k zmene a od 16. storočia sa používa tvar svadba.
Pomôcka
Správny tvar ľahko určíme, ak z podstatného mena svadba utvoríme prídavné meno:
- svadobné šaty
- svadobný dar
- svadobná cesta
- svadobné oznámenie
- svadobní hostia
Príklady
- Svadba sa uskutoční v kostole.
- Všetci na svadbe sa veselili, tancovali, spievali.
- Čakali na svadobčanov.
- Nevesta mala naozaj krásne svadobné šaty.
Zdroje
- Kačala, J. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. Krátky slovník slovenského jazyka [online]. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, © 2003. Dostupné na: https://slovnik.juls.savba.sk/
- Králik, L. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1493-7.