Dielo: Antigona
Autor: Sofokles (asi 497/496 – 406/405 pred. n. l.)
Pochádzal z dedinky Kolónos neďaleko Atén. Narodil sa v zámožnej rodine majiteľa dielne na zbrane. Bol všestranne vzdelaný, dobre rozumel divadlu. Stal sa hercom, no pre svoj slabý hlas sa nevenoval hraniu. Zaslúžil sa o inovovanie a zdokonalenie gréckeho divadla. Do svojich hier obsadil troch hercov (dovtedy hrávali len dvaja).
Vynikal v tragickom básnictve, ktoré sa stalo jeho doménou. Patrí k najvýznamnejším starovekým dramatikom. Jeho tvorba sa zaraďuje do obdobia antickej gréckej literatúry. Napísal viac ako 120 drám, z ktorých sa zachovalo len 7 (Vládca Oidipus, Antigona, Oidipus na Kolóne, Aias, Elektra, Filoktekes, Trachiňanky).
Zaradenie: antická grécka literatúra
Útvar: tragédia
Charakteristika diela
Antická tragédia zachytávajúca konflikt medzi zákonmi vládcov (rozkazmi moci) a pravidlami morálky (vnútornými pravidlami, ktorými sa riadi svedomie jednotlivcov); boj svetských zákonov a božej vôle.
- Kreón predstavuje autoritu štátnej moci, vládcu s totalitnou mocou, ktorý dbá na dodržiavanie tvrdých zákonov a nemieni zmeniť svoj názor, názor kráľa, aj keď je v rozpore s božími príkazmi.
- Antigona dbá na dodržiavanie nepísaných pravidiel, je odhodlaná dodržať božiu vôľu, a to aj za cenu vlastného života. Stojí za ňou hlas demokracie – i ľud sa prikláňa k jej činom.
Znaky antickej tragédie
Antická „trojjednota“ – jednota času (jeden deň), jednota miesta (dej sa nepresúva – všetko sa odohráva pred palácom v Tébach – postavy prichádzajú pred palác, kde referujú, čo sa stalo na iných miestach – napr. pri Polyneikovom tele, v hrobke.), jednota deja (priamočiara dejová línia bez odbočení).
Postava podlieha osudu, ktorý je nezvratný – nemožno zmeniť to, čo je určené (napr. Oidipus mal určené, že zabije vlastného otca a ožení sa s vlastnou matkou. Hoci sa snažil zvrátiť osud, nepodarilo sa mu to.).
Postava so dostáva do konfliktu (Antigona sa dostáva do konfliktu sama so sebou – rieši vnútorný konflikt, je odhodlaná obetovať svoj život, len aby nezradila samu seba). Jej rozhodnutie jej často prinesie utrpenie, bolesť (Antigona sa s nárekom lúči so životom) a vždy umiera (smrť Antigony). Je to smrť obete, ktorá má symbolický charakter.
Typickým vyvrcholením antických tragédií je reťaz smrtí zúčastnených – sled tragických udalostí, pri ktorých zomiera viacero postáv (Antigona sa obesí, Haimón sa prebodne, Euridika si zo žiaľu vezme život, kráľ zošalie od súženia). Udalosti vzbudzujú strach a súcit, čím spôsobujú katarziu – vnútornú citovú či duševnú očistu, očisťujúci a povznášajúci sa účinok z umeleckého diela.
Prítomnosť kladnej postavy (Antigona) a postavy s protikladnými vlastnosťami (nespravodlivý Kreón – Antigona dodržiavajúca nepísané zákony; odvážna Antigona – ustráchaná Ismena).
Dej tragédie nadväzuje na dielo Vládca Oidipus.
Kompozícia
Prológ, 5 dejstiev, Epilóg.
Dej prerušujú zborové spevy. Za prológom je zaradená vstupná pieseň zboru, za prvým až piatym dejstvom sú zaradené piesne zboru označené radovou číslovkou (napr. prvá pieseň zboru, druhá pieseň zboru atď.). Epilóg je zakončený slovami náčelníka zboru (je bez zborového spevu), ktorý vystupuje ako samostatná, individualizovaná postava – zapája do dialógov.
Vnútorná kompozícia antickej tragédie
- 1. Expozícia/úvod – Prológ – Predostrenie dejov, ktoré predchádzali príbehu – hriech ich nebohého otca Oidipa; boj bratov o vládu nad Tébami, ich vzájomná smrť; pohreb pre Eteokla, zákaz pochovať Polyneika.
- 2. Kolízia/zauzlenie – nastáva zauzlenie deja, Kreón sa dozvedá, že niekto porušil jeho rozkaz a pochoval Polyneikovo telo.
- 3. Kríza/vyvrcholenie – Kreón nevyslyší Ismeninu prosbu a neobmäkčia ho ani slová vlastného syna. Antigonu odsúdi na smrť v skalnej dutine.
- 4. Peripetia/obrat v deji – Nečakaný zvrat. Veštcove slová predsa len vyvolajú v kráľovi obavy, a tak zmení svoje rozhodnutie – prikáže pochovať Polyneikovo telo a vypustiť Antigonu.
- 5. Katastrofa – Epilóg – Kráľovo rozhodnutie prišlo neskoro. Nastáva sled tragických udalostí – Antigona sa obesila, Haimón sa prebodol, Euridika si zo žiaľu vzala život, kráľ šalie od súženia.
Postavy
Antigona
Oidipova dcéra, sestra Ismény. Typická staroveká postava – postava s veľkou vnútornou silou, má výnimočné vlastnosti, je veľmi odvážna (na rozdiel od bojazlivejšej Ismény), odhodlaná vykonať hrdinský čin. Rešpektuje natoľko božie zákony, že nie je ochotná dodržať Kreónov rozkaz. Poruší kráľovo nariadenie – prikryje prsťou aj nepochovaného brata, hoci jej za to hrozí trest smrti. Tak to však vyžadujú nepísané zákony, a preto je ochotná riskovať svoj život. Nezamýšľa sa nad tým, koľko zármutku môže jej smrť priniesť jej blízkym (sestre Isméne, snúbencovi Haimónovi).
Je statočná a odvážna, no zároveň je to aj milujúca a citlivá dievčina. So životom sa lúči s nárekom. Smúti, pretože nikdy nebude vedieť, čo je svadobný spev, čo je manželstvo, čo deti…
Je natoľko silná, že odmietne pomaly umierať v skalnatej hrobke. Obesí sa na svojom závoji. Jej smrť spustí reťaz ďalších úmrtí (Kreónových blízkych). Až sled tragických udalostí zmení krutého kráľa.
Kreón
Nový kráľ Téb, brat nebohej Iokasty (Antigoninej matky). Vierolomný, krutý, neústupčivý kráľ, ktorý nehľadí na názor iných ľudí a nezaujímajú ho ani nepísané zákony. On je kráľ, a preto ho musia všetci poslúchať. Je pyšný, sebavedomý, no až príliš precení svoje schopnosti, postavenie i úsudok. Dokonca sa vzoprie aj božím zákonom. Zakáže pochovať človeka, hoci mu bohovia prikazujú, aby ho prikryl prsťou. Antigonu, ktorá pochovala Polyneikovo telo, odsúdi na smrť. Nechce zmeniť svoje rozhodnutie, nechce si pripustiť, že by sa mohol mýliť. Nepočúva rady svojho syna ani rady veštca Teiresia.
Nakoniec však predsa len dá na radu veštca a rozhodne, aby pochovali Polyneika a vyslobodili Antigonu. Jeho rozhodnutie však prišlo neskoro. Keď odkryli hrobku, našli obesenú Antigonu. Následne si vezmú život Haimón aj Euridika.
Za jeho činy ho postihol veľmi krutý trest – smrť syna, smrť manželky, duševné utrpenia a strata rozumu.
Haimón
Syn kráľa Kreóna, Antigonin snúbenec. Je rozvážny, pokojný, miluje Antigonu. Nesúhlasí s prístupom svojho otca. Snaží zachrániť svoju snúbenicu, chce obmäkčiť kráľa, hovorí mu, že aj ľud stojí za Antigonou. Kreón však rešpektuje len seba, názory ostatných ho nezaujímajú, a tak Haimón neuspeje. Nepomôže ani varovanie, že spolu s Antigonou ešte ktosi zomrie.
Pokúsi sa zachrániť svoju milovanú, no prichádza neskoro. Antigona je mŕtva. Haimón vytasí meč, pritúli sa k telu Antigony a prepichne sa.
Isména
Sestra Antigony. Je bojazlivá a ústupčivá. Bojí sa porušiť kráľovo nariadenie, pretože za to hrozí prísny trest. Nechce žiť bez sestry, chce zomrieť spolu s Antigonou, no ona jej to nedovolí. Snaží sa zachrániť Antigonu, pokúsi sa prihovoriť u kráľa, no neuspeje.
Dej
Prológ
Hra sa odohráva pred tébskym palácom. Po smrti kráľa Odipa, ktorý mal štyri deti: Antigona, Isména, Polyneikes a Eteokles, vládli v Tébach jeho dvaja synovia. Medzi bratmi však došlo k rozporom a mladší Eteokles vyhnal staršieho brata z Téb. Ten sa uchýlil do Argu, kde nahovoril kráľov na vojenskú výpravu, nazývanú aj „výpravou siedmich proti Tébam“, a strhol sa súboj o vládu nad Tébami, v ktorom obaja bratia padli. Eteokles ako obranca vlasti, Polyneikes ako vlastizradca.
Po ich smrti sa vlády v Tébach ujal ich strýko Kreón, brat ich matky Iokasty.
Prvé dejstvo
Kráľ Kreón pred svedkami hovorí o rozkaze, ktorý vydal: Eteokles, ktorý hrdinsky položil život za vlasť, bude pochovaný so všetkými poctami. Polyneikovo telo nech sa nikto neodváži pochovať, bude vydané psom a dravým vtákom.
Prichádza strážca plný strachu, bojí sa oznámiť Kreónovi novinu, s ktorou prichádza. Nakoniec mu však prezradí, že niekto pochoval Polyneikovo telo. Prikryl ho prsťou, vykonal aj obrad. Kreón prikazuje nájsť vinníka, vyhráža sa strážcovi mučením a smrťou.
Prvá pieseň zboru. Zbor spieva o človeku (ľudstve). Človek je silný, vytrvalý, odvážny, múdry, no aj napriek tomu je schopný páchať zlo.
Druhé dejstvo
Strážca privádza pred kráľa Antigonu. Tvrdí, že to ona pochovala telo. Antigona všetko priznáva, nič netají. Necíti sa totiž vinnou, pretože kráľov príkaz je v rozpore s božími zákonmi a vôla smrteľníka nemá moc, aby ich rušila. Kreón sa jej vyhráža smrťou, no ona sa nebojí zomrieť. Kráľ dá priviesť aj Isménu. Myslí si, že ten zločin prichystali spolu.
Isména nechce žiť bez sestry. Chce zomrieť spolu s ňou, no Antigona to nechce dovoliť. Bez zásluhy si nemôže pýtať podiel. Isména sa snaží zachrániť Antigonu. Tvrdí, že kráľ nesmie zabiť snúbenicu svojho syna. Kreóna však nič neobmäkčí.
Tretie dejstvo
Haimón prichádza za otcom, kráľom Kreónom. Uvedomuje si, že kráľ zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Nepozná nič horšie ako neposlušnosť a to dievča porušilo jeho rozkaz. Haimón sa ho snaží presvedčiť, že správny môže byť aj názor iného. Celé mesto si navyše šepká, že by si Antigona za svoj čin zaslúžila skôr odmenu ako trest. Kráľ si nenechá nič diktovať a poháda sa so synom. Haimón ho varuje, že zomrie ešte ktosi s ňou.
Kreón sa rozhodne ušetriť Isménu a Antigonu dá vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej dutine. Prikáže, aby ju nakŕmili, nech nezomiera od hladu. (Poznámka. Gréci nesmeli človeka vyhladovať – pred smrťou mu museli dať trochu jedla.)
Štvrté dejstvo
Sluhovia privádzajú z paláca Antigonu, ktorá sa s nárekom lúči so životom. Odvádzajú tú, ktorá ešte nepoznala nehu manžela, tú, ktorej vyčítajú zbožný čin ako bezbožnosť. Tá, ktorá nevie, čo je svadobný spev, čo je manželstvo, čo deti, musí ísť zaživa do ríše mŕtvych. Kreón popoháňa sluhov, aby ju odviedli čím skôr.
Piate dejstvo
Prichádza veštec Teiresias. Oznamuje kráľovi, že ani bohom sa nepáči jeho rozhodnutie. Psy a vtáky im na oltár trúsia to, čo vytrhli Oidipovmu synovi z tela. Kreón sa však nehodlá vzdať svojho názoru, tú mŕtvolu nepochová.
Veštec upozorňuje kráľa, že za mŕtvych zaplatí mŕtvolou svojho príbuzného. Porušil totiž božie zákony. Nebohému vzal právo na pohreb, čím mu bráni odísť k bohom podsvetia.
Kreón nakoniec zmení svoje rozhodnutie a ustúpi. Rozhodne sa, že Polyneika pochová na lúke za mestom a potom vypustí Antigonu.
Epilóg
Prichádza posol a prináša zlú novinu – Haimón a Antigona sú mŕtvi. Opisuje, čo sa stalo: potom, ako umyli a spopolnili zvyšky Polyneikovho tela, sa vybrali do hrobky, kde zazreli visieť obesenú Antigonu. Bol pri nej i Haimón. Oplakával mŕtvu nevestu a keď zazrel otca, vytasil naňho meč. Kreón utiekol a nešťastný Haimón obrátil meč a vrazil si ho do hrude. Eurydika si vypočula jeho slová a v tichosti odišla. Prvý posol ide za ňou, aby ju skontroloval.
Medzitým prichádza Kreón, v náručí nesie svojho mŕtveho syna. Po chvíli mu posol oznamuje, že jeho žena si vzala život. Leží v mláke krvi.
Kreón pociťuje obrovský žiaľ, až šalie od súženia. V náručí drží mŕtve dieťa a už mu k nohám kladú mŕtvu ženu. Hoci to nechcel, zahynuli jeho vinou.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6..
- Sofokles. Antigona. Bratislava: Tatran, 1993.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
